Napriek tomu, že Rusko každoročne platí vysoký objem štátnych dlhov a ešte má záujem splácať dlhy v skoršej lehote než má určené, oslobodenie sa krajiny od dlhov je v nedohľadne. Ako uviedol ruský ekonomický denník Vedomosti, krajina totiž vďaka politike štátnych koncernov jednou rukou dlhy platí a druhou si berie nové. Zatiaľ čo Rusko v tomto roku v predstihu splatilo Parížskemu klubu veriteľov dlh 15 miliárd dolárov a Medzinárodnému menovému fondu ďalších 3,3 miliardy dolárov, len Rosnefť a Rosneftegaz si už stihli zobrať úvery v zahraničí za 15,5 miliardy dolárov. A to ešte nie je k tomu pripočítaný rekordný úver, ktorý si plánuje vziať plynárenský monopol Gazprom.
Pôžička 13,1 miliardy dolárov od konzorcia západných bánk na čele s ABN Amro bude slúžiť na financovanie prevzatia pôvodne Abramovičovej ropnej firmy Sibnefť. Akvizíciu už schválili v Sibnefti, v Gazprome a včera aj Ruský protimonopolný úrad.
Predtým konzorcium západných bánk schválilo pôžičku pre Rusko vo výške 7,5 miliardy dolárov na financovanie kúpy 10,7-percentného podielu v Gazprome ruskou vládou po tom, ako pôvodný plán zvýšenia podielu cez fúziu s Rosnefťou padol. Kremeľ potreboval získanie väčšinového podielu, inak nechcel uvoľniť obchodovanie s akciami Gazpromu tak, aby ich mohli kupovať voľne aj zahraniční investori. A k 7,5-miliardovému úveru sa ešte pridala približne 8-miliardová pôžička pre Rosnefť (čiastočne od čínskych bánk a čiastočne od konzorcia západných bánk) na financovanie prevzatia Juganskneftegazu v nútenej aukcii od Jukosu.
Už teraz teda tohtoročné úvery pre štátne firmy vysoko prekonali splátky úverov Ruska medzinárodným finančným inštitúciám. A v rade stoja ďalšie ruské koncerny. Podľa Moscow Times už nejde len o sektor produkcie ropy a zemného plynu, ale na požiadanie o úver sa pripravuje aj štátna železničná spoločnosť RZD. Tá by čoskoro mala podpísať syndikovaný úver 600 miliónov dolárov, ktorý jej poskytnú Dresdner Kleinwort Wasserstein, Reiffeisen, HSBC a Barclays Bank. Ďalšie úvery zvažujú tiež firmy v telekomunikačnom a elektrárenskom sektore. Väčšina si požičiava s cieľom financovať veľké projekty.
Pre túto možnosť sa podľa Vedomostí rozhodol aj distribučný monopol Transnefť. Ten si plánuje vziať pôžičku od západných bánk 6,6 miliardy dolárov na výstavbu ropovodov na východ. Z toho 1,6 miliardy vo forme bežného úveru a päť miliárd vo forme emitovania euroobligácií.
Ako sa ukazuje, úvery od západných bánk sú zjavne v móde. Transnefť si totiž už ide požičať spomínané miliardy, no ruská vláda ešte výstavbu ropovodov smerom na východ neschválila. Vedenie prepravného monopolu si však z toho ťažkú hlavu nerobí. "Aj bez garancií vlády by to malo byť bez problémov. Financovať projekty Transnefti je privilégium," povedal pre Vedomosti šéf spoločnosti Semjon Vainštok.
Analytici tieto masívne úvery príliš neschvaľujú. Tak zo strany západných veriteľov, ako aj zo strany ruských firiem. Niektorí navrhujú, aby si firmy brali aspoň časť úverov na domácom trhu. S tým nesúhlasí viceprezident Transnefti Sergej Grigoriev. Podľa neho je pre podnik výhodnejšie zobrať si úver od západných bánk, ktoré sú ochotné požičať za nižší úrok než domáce inštitúcie. Monopol je presvedčený, že sa mu podarí získať úver s ročným úrokom nepresahujúcim päť percent, v čo však viacerí ekonómovia neveria. Západné banky sú výhodné aj preto, že rýchlo poskytnú úvery na veľké plány ruských firiem, ako sú fúzie či investičné projekty. Ruské banky majú v tomto smere obmedzené možnosti. Podľa analytika ruskej investičnej banky Trast Michaila Galkina by si Transnefť mala zobrať aspoň časť úverov na domácom trhu. Bolo by to výhodné pre firmu, ktorá aj tak veľkú časť príjmov eviduje v rubľoch na rozdiel od výhradne exportných firiem, a aj pre štát. Tomu príliš vysoký objem pôžičiek v dolároch komplikuje makroekonomické plány, najmä čo sa týka rastu inflácie.
Prvý úver Transnefti stačiť nebude
V minulom roku prepravila spoločnosť Transnefť, v ktorej ruský štát vlastní 75 percent akcií, 450 miliónov ton ropy. Spoločnosť dosiahla príjmy za minulý rok 5,2 miliardy dolárov, čistý zisk približne 1,43 miliardy dolárov. Teraz si veľa sľubuje od výstavby (zatiaľ ešte neschváleného) ropovodu smerujúceho z Tajšetu v Irkutskej oblasti k Tichému oceánu. Ropovod s dĺžkou 4 188 kilometrov by mal mať ročnú prepravnú kapacitu 80 miliónov ton. Výstavba projektu si podľa odhadov vyžiada náklady 11,5 miliardy dolárov, z toho len prvá etapa do Skovorodina na hranici s Čínou bude stáť okolo 6,6 miliardy dolárov.