Lacná práca nie je jediným dôvodom úspechu čínskeho tovaru na zahraničných trhoch. Ochota Číňanov pracovať za "almužnu" ide ruka v ruke s podhodnotenou čínskou menou jüan. Peking nedovolí, aby sa zhodnotil.
Najväčšími kritikmi čínskej menovej politiky sú Spojené štáty a Európska únia. Tvrdia, že Čína drží kurz jüanu zámerne príliš nízko, aby mohla lacnejšími tovarmi lepšie konkurovať v zahraničí. Výsledkom je podľa nich úbytok pracovných miest v USA a Európe, najmä v spracovateľskom priemysle. Dôsledkom je rast nerovnováhy vo svete.
Washington Čínu obviňuje aj z rekordne vysokého schodku svojej obchodnej bilancie. Peking síce v minulom roku čiastočne uvoľnil kurz svojej meny, jeho úplné ponechanie na sily trhu však stále odkladá. Zdôvodňuje to tým, že krehký finančný systém krajiny ešte nie je pripravený na prudké výkyvy.
Pokiaľ Čína neprestane manipulovať s kurzom, hrozí jej zavedenie ciel a iných ochranných opatrení zo strany západných krajín. Zdá sa však, že vyhrážanie sa obchodnými bariérami je asi jedinou zbraňou, ako túto veľmoc prinútiť, aby nezasahovala do vývoja svetového devízového trhu.
Vojna o tovar pred jeden a pol mesiacom vyústila v clá, ktoré Brusel uvalil na topánky vyrobené v Číne. Od 7. apríla platia dovozcovia štvorpercentné clá. Do októbra sa clo zvýši až na 19,4 percenta. Clám na topánky predchádzalo zavedenie cla na oblečenie, takzvaná podpresnková vojna. Ani v jednom prípade sa však nenastalo prudké zdražovanie, keďže dovážaný tovar je taký lacný, že percentuálne počítané clo sa pohybuje rádovo v desiatkach korún.
Zostrenie colnej politiky vyspelých krajín voči Číne nesúvisí len s menovou politikou Pekingu, ale aj so štedrou štátnou pomocou, ktorej sa čínski výrobcovia tešia. Majú napríklad dotované ceny energií či nájmu.
StoryEditor