StoryEditor

Prvé Volvo bol kabriolet

16.04.2007, 00:00
Autor:
ČTKČTK
Automobily zo Švédska vždy mali povesť solídnych áut, ktoré vydržia dlhé roky a bez väčších problémov zvládnu státisíce kilometrov. Pod tento imidž sa podpísala najmä automobilka Volvo, ktorá prvé auto vyrobila 14. apríla 1927.Firma, ktorej meno v latinčine znamená "valím sa", vznikla už o dvanásť rokov skôr ako dcéra známeho výrobcu ložísk SFF. K životu ju prebudili dvaja inžinieri, ktorí sa v polovici 20. rokov rozhodli skonštruovať pôvodný švédsky automobil. Assar Gabrielsson a Gustaf Larson dostali aj výrobnú halu a už v júni 1926 prišiel na svet prvý prototyp.

Automobily zo Švédska vždy mali povesť solídnych áut, ktoré vydržia dlhé roky a bez väčších problémov zvládnu státisíce kilometrov. Pod tento imidž sa podpísala najmä automobilka Volvo, ktorá prvé auto vyrobila 14. apríla 1927.
Firma, ktorej meno v latinčine znamená "valím sa", vznikla už o dvanásť rokov skôr ako dcéra známeho výrobcu ložísk SFF. K životu ju prebudili dvaja inžinieri, ktorí sa v polovici 20. rokov rozhodli skonštruovať pôvodný švédsky automobil. Assar Gabrielsson a Gustaf Larson dostali aj výrobnú halu a už v júni 1926 prišiel na svet prvý prototyp.
Auto s označením ÖV4 však nebolo tým pravým pre drsnú severskú klímu. Najmä preto, že to bol kabriolet. Hoci dvojlitrový štvorvalec s výkonom 28 koní nebol veľmi silný, v lete 1927 sa objavilo prvé Volvo s uzatvorenou karosériou, typ PV4. Oboch typov sa za dva roky predalo necelých tisíc.
Nová automobilka sa definitívne presadila až na konci 20. rokov, keď prišiel šesťvalcový model PV651 s výkonom 55 koní a tento motor automobilka s úpravami používala až do konca 50. rokov.
Po 2. svetovej vojne Volvo slávilo úspechy s modelom PV444 amerického strihu, ktorého sa v rokoch 1944 až 1958 vyrobilo takmer 200-tisíc kusov. Nástupného modelu PV544 za ďalších sedem rokov vyrobilo takmer štvrť milióna exemplárov. Obidva typy sa úspešne predávali aj v USA. V zámorí bol úspešný tiež elegantný model P120 Amazon, ktorého sa za trinásť rokov (1957 až 1970) predalo vyše 660-tisíc kusov.
V polovici 60. rokov napokon prišlo auto, ktoré predznamenalo dizajn na ďalších takmer dvadsať rokov -- Volvo 144. Hranatý automobil síce nebol žiadnym zázrakom modernej techniky, no stal sa symbolom bezpečnosti.
Volvo prispelo nemalým dielom práve k bezpečnosti cestujúcich. Z jeho dielne pochádza napríklad trojbodový bezpečnostný pás (1958), detská poistka v zadných dverách (1966), trojbodové pásy vzadu (1967), bezpečnostné opierky hlavy (1968) či výstuhy dverí, ktoré chránia posádku pri bočnom náraze.
Vďaka tomu si Volvo rýchlo získalo povesť bezpečných automobilov. Paradoxne z rovnakého dôvodu o časť klientely prišlo. Nie všetci totiž chceli používať auto, ktoré sa stalo synonymom auta pre americkú gazdinku.
V 80. rokoch nastúpila éra hranatých škatúľ. Tie sa pre niekoho stali najškaredšími modelmi so značkou Volvo, no pre fanúšikov to boli najdokonalejšie autá, ktoré kedy továreň vyrobila. Po rade 700 prišlo v roku 1991 na trh Volvo 850, ktoré malo pod kapotou to najlepšie, čo firma mohla ponúknuť
.

menuLevel = 2, menuRoute = dennik/podniky-a-trhy, menuAlias = podniky-a-trhy, menuRouteLevel0 = dennik, homepage = false
22. november 2024 13:56