Obnoviteľné zdroje energie začínajú hýbať celým svetom. Najnovšie to potvrdil jeden z najväčších producentov ropy na svete, Spojené arabské emiráty (SAE). Tie v nedeľu minulý týždeň podpísali s Massachusettským technologickým inštitútom dohodu o vytvorení spoločného podniku, ktorého cieľom bude zvýšiť produkciu tzv. zelenej energie v arabskom štáte. Podľa denníka Daily Comet urobili SAE tento krok len pár mesiacov po tom, čo Svetový fond na ochranu prírody označil štvrtého svetového producenta ropy za najväčšieho producenta skleníkových plynov na obyvateľa na svete.
Slnečný štát
Dohoda, ktorú s inštitútom podpísali predstavitelia emirátu Abú Zabí, vytvorí Masdar Institute of Technology na zvýšenie podielu najmä slnečnej energie na produkcii energií v štáte. SAE zároveň ako prvý štát v Perzskom zálive postaví solárnu elektráreň. Náklady sa odhadujú na 350 miliónov dolárov (9,13 miliardy Sk).
Ešte pred pár rokmi krajiny Blízkeho východu neuvažovali o využívaní zelených energií. Prognózy o zásobách ropy sa však zmenili k horšiemu a navyše, hrozba klimatických zmien začína vyvolávať obavy aj v arabskom svete. Týka sa to najmä sucha. Okrem toho, energetická spotreba v týchto horúcich oblastiach bude rásť ešte rýchlejšie než v Európe. Napríklad SAE míňajú vysoký objem energie na klimatizáciu budov. Bežným štandardom sú okrem iného chladené bazény či umelý lyžiarsky svah v obchodnom centre Dubaja.
Zelené zdroje majú limity
Spojené arabské emiráty sú dôkazom čoraz väčšieho záujmu o obnoviteľné zdroje energií. Od Európy až po najmenšie štáty vo východnej Ázii sa vlády snažia dotovať investície do zelenej energie, najmä preto, aby znížili závislosť od čoraz drahšej ropy. To vyhovuje hlavne firmám na tomto poli. Jednému z najväčších výrobcov solárnych panelov, nórskemu Renewable Energy Corp., vyhnal tento záujem cenu akcií za minulý rok na dvojnásobok a jeho trhovú kapitalizáciu na 12 miliárd dolárov. Obchodujúc pri 39-krát vyššej cene, než boli odhady na rok 2007, má firma vyššie ohodnotenie než internetový gigant Google. Aj najväčší výrobca elektriny v strednej Európe, české ČEZ, sa uberá týmto smerom. Do 15 rokov chce investovať 20 miliárd Kč (24,3 miliardy Sk) do veternej energie.
Podľa ekologickej organizácie Greenpeace a Európskej rady pre obnoviteľné energie by sa do roku 2050 mohol podiel obnoviteľných zdrojov na celkovej výrobe energie vo svete zvýšiť až na 50 percent, napísal Reuters.
Také nadšenie však nezdieľa Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA). Podľa nej aj o takmer 15 rokov sa ešte fosílne zdroje budú na celkovej produkcii elektriny podieľať 80 percentami. Aj pri vyššej podpore, než majú obnoviteľné zdroje dnes, by sa ich podiel mohol zvýšiť maximálne na 16 percent. V roku 2004 to bolo 13,2 percenta.
Prílivové mlyny mleli tisíc rokov
Príčinou je na jednej strane možná strata záujmu, ktorú zažil svet už po ropnej kríze v 70. rokoch. Vtedy sa tiež objavili plány na podporu iných zdrojov energie než fosílnych, no po poklese cien ropy v polovici 80. rokov pod 10 dolárov za barel sa o tom prestalo uvažovať. Po druhé, ako pre agentúru Reuters povedal hlavný ekonóm IEA Fatih Birol, aj zelené zdroje majú svoje limity. "Veterné turbíny neprodukujú elektrinu počas bezvetria, slnečné kolektory zasa v noci," dodal. Dokonca aj niektorí ekológovia varujú pred prehnaným využívaním alternatívnych zdrojov, hlavne veternou energiou. Nórski ochranári poukazujú na to, že 20 veterným turbínam na súostroví Smöla stačil rok na vyzabíjanie tunajších orliakov morských.
Možným riešením, ale len pre prímorské štáty, by bola energia prílivu. Tá je na rozdiel od iných zdrojov energie predvídateľná, pretože ju neodstaví žiadne počasie ani striedanie dňa a noci. Ako informovala encyklopédia Wikipedia, v Európe viac než tisíc rokov fungovali tzv. prílivové mlyny, ktoré využívajú na činnosť energiu mora. Niektoré sa zachovali v Británii, väčšina je však už len historickým exponátom.
Prorok Carter
Obnoviteľné zdroje energií nie sú objavom súčasnosti. Energie slnka, vetra či mora využívali už naši predkovia a podľa Reuters elektrickú energiu ako prví z geotermálnych zdrojov vyrobili Taliani v roku 1904. Dokonca aj Američania, ktorí nemôžu prísť na chuť Kjótskemu protokolu, si ako prví vďaka firme Bell Laboratories nechali patentovať solárny panel. Bolo to v roku 1955. Najviac sa však do povedomia verejnosti ako stúpenec nových zdrojov energie zapísal bývalý demokratický prezident USA Jimmy Carter, ktorý po vypuknutí ropnej krízy v 70. rokoch nechal namontovať na strechu Bieleho domu solárne panely. Ako povedal, najväčšou hrozbou pre USA je popri vojne energetická kríza. Republikáni sa mu vtedy vysmiali a jeho nástupca, republikán Ronald Reagan, dal panely odstrániť.
Plány pre zelené energie
Európska únia -- do roku 2020 plánuje zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov na produkcii elektriny na 21 percent
Nemecko -- do roku 2010 chce zvýšiť podiel na 12,5 percenta, teraz je to vyše 11 percent
Veľká Británia -- do roku 2010 plánuje zvýšenie na 10 percent (nepočíta podiel biomasy)
SLOVENSKO -- do roku 2010 by chcelo produkovať z obnoviteľných zdrojov 19 percent elektriny (do obnoviteľných zdrojov však počíta aj vodné elektrárne), teraz sú to asi 3 -- 4 percentá
Česko -- do roku 2010 plánuje vyrábať z obnoviteľných zdrojov osem percent elektriny
Izrael -- do roku 2016 chce zvýšiť podiel na päť percent, teraz sú to dve percentá
Kanada -- štyri provincie plánujú zvýšenie z terajších 3,5 na 15 percent do roku 2010
Čína -- plán je 10 percent do roku 2010 a 15 percent do roku 2020
Japonsko -- zvýšenie na 1,35 percenta do roku 2010 (plán však nezahŕňa vodné elektrárne ani geotermálnu energiu)