Elektrárne prechádzajú veľkými zmenami. Aké najväčšie výzvy pred vami stoja?
-- Liberalizáciou trhu vchádzame do konkurenčného prostredia. Doteraz firma takéto prostredie nezažila. Monopolnému postaveniu zodpovedal aj štýl riadenia a fungovania celej firmy. Prvoradou úlohou je pozrieť sa na to, aká drahá je výroba elektriny a či sme vôbec cenou konkurencieschopní. Na nové kapacity potrebujeme peniaze, a tie získame len tak, že ich niekde vnútri ušetríme. Treba sa pozrieť aj na vnútorné fungovanie firmy trošku z iného pohľadu.
Aké najväčšie problémy ste objavili?
-- Jeden z limitov vidím v byrokracii, ktorá prináša veľmi zdĺhavý schvaľovací proces. Niektoré rozhodnutia, ktoré je potrebné urobiť teraz, môžu trvať aj mesiac. Toto vidím ako jednu z najvýraznejších bariér. Druhá bariéra sa týka ľudí. Doteraz žili v nekonkurenčnom prostredí, boli kontrolovaní štátom, a tak tu boli úplne iné mechanizmy a štýly riadenia. Našou úlohou je kompletne zmeniť myslenie ľudí, aby bolo oveľa viac obchodnícke a nákladovo orientované.
Vždy, keď do štátnej firmy vstúpi súkromný investor, hovorí sa o zefektívňovaní. Chystá sa v elektrárňach prepúšťanie?
-- Je to relatívne jednoduchá otázka, ale nie jednoduchá odpoveď. Zmeny môžu spôsobiť to, že kvalifikačne budeme potrebovať iných ľudí. Zmenou štruktúry firmy sa budú meniť aj požiadavky na zamestnancov. Niektorí sú schopní sa rekvalifikovať, iní nemusia mať záujem. Niektorých ľudí z tohto dôvodu budeme musieť prepustiť a nových hľadať na trhu. Čo sa týka počtu zamestnancov, ten sa nemusí meniť, ale môže dôjsť k prepúšťaniu.
Kedy sa dá vlna prepúšťania čakať?
-- Nechcem hovoriť o nejakých vlnách, bude sa to vyvíjať podľa toho, ako sa budú reštrukturalizovať jednotlivé procesy. Nejakých ľudí môže nahradiť technika. Všetko sa bude riešiť postupne. Samozrejme, keď sa odstavia niektoré bloky vo Vojanoch, môže dôjsť k výraznejšiemu jednorazovému prepúšťaniu. Ale o tom nerozhodujeme my, súvisí to napríklad s dodržiavaním Kjótskeho protokolu o emisiách. Naopak, rozhodnutie dostavať tretí a štvrtý blok Mochoviec alebo vybudovať veterný park či malé vodné elektrárne prinesú nové pracovné miesta.
Určite máte prepočty, koľko ľudí bude musieť z elektrární odísť.
-- Dnes je v elektrárňach zamestnaných necelých 6 700 ľudí. Nejaké predstavy do budúcnosti vychádzajú z porovnaní fungovania niektorých procesov v Eneli. Je to všetko vecou analýz tohto, ako aj budúceho roka. Výsledok bude konzultovaný vo vedení a následne so zástupcami zamestnancov. Až potom sa rozhodne. Chceme to robiť plynule, aby to nebolo také bolestivé. Maximálny limit prepustených tento rok je okolo stovky, ak vôbec.
Čo sa zmení pre zamestnancov vstupom súkromného zahraničného investora, ktorý si doniesol vlastnú firemnú kultúru?
-- Veľmi radi by sme mali za partnerov odborové organizácie, s ktorými budeme o všetkom rokovať. Prvé stretnutie bolo 2. mája, a odvtedy sme sa stretli už trikrát. Chceme komunikovať aj o personálnych stavoch. Zamestnancov musí byť toľko, koľko je nevyhnutné, nie viac. Podľa niektorých benchmarkov, ktoré máme z Enelu, to vyzerá tak, že zamestnancov je viac. Je však pravda, že v Taliansku sa množstvo vecí robí dodávateľským spôsobom, dnes je módny outsourcing.
Koľko zahraničných expertov dnes pôsobí vo firme?
-- V každej oblasti sú manažéri, ktorí prišli na dva až tri roky. Je ich asi dvadsať. Po čase sa taliansky manažment stiahne a elektrárne budú riadiť spolu so Slovákmi. Druhou skupinou sú ľudia, ktorí sem prišli na niekoľko mesiacov pomáhať diagnostikovať aktuálnu situáciu a zadefinovať smery vývoja. Asi najpočetnejšia je skupina ľudí, ktorá sem chodí podľa potreby na zapájanie sa do konkrétnych projektov, ale to sú skôr jednorazové záležitosti.
Na čo sa majú zamestnanci elektrární pripraviť?
-- Nechceme, aby vo firme pretrvávali nejaké ilúzie, že kariéra sa robí cez známosti, ako tomu mohlo byť v minulosti. Kariéru v elektrárňach budú robiť tí, ktorých práca bude prínosom pre firmu. Rád by som zrovnoprávnil horizontálny -- odborný a vertikálny -- funkčný kariérny vývoj. Myslím si, že odborná stránka je rovnako dôležitá a musí byť aj rovnako oceňovaná ako funkčný postup. Aby sme mohli ísť touto cestou, je to otázka štýlu riadenia, systému motivácie, ale aj tréningových programov.