Na slávnostnom otvorení ropovodu sa v Azerbajdžane zúčastnili azerbajdžanský prezident Ilham Alijev, gruzínsky prezident Michail Saakašvili a americký minister pre energetiku Sam Bodman. Prvý tanker by mal byť naložený vo štvrtom štvrťroku tohto roka, informovala agentúra Reuters. Na naplnenie ropovodu je potrebných desať miliónov barelov ropy, čo potrvá niekoľko mesiacov.
Časť ropovodu, ktorá leží na území Gruzínska, by sa podľa predbežných plánov mala plniť do júna. Väčšina ropy, ktorá trasou potečie, bude pochádzať z azerbajdžanských nálezísk v Kaspickom mori. Ropovod je projektom konzorcia, na čele ktorého stojí spoločnosť BP. Jej partnermi sú azerbajdžanská štátna ropná spoločnosť Socar, americké firmy Amerada Hess, ConocoPhillips a Unocal, nórsky Statoil, talianska spoločnosť Eni, francúzsky Total, japonské firmy Inpex a Itochu a turecká spoločnosť TPAO.
Projekt, na ktorého prípravách sa pracovalo viac než 10 rokov, otvorí prístup k jedným z najbohatším rezerv ropy na svete. Podnet na prácu na projekte prišiel v 90. rokoch, keď BP odhalil bohaté ropné ložiská v Azerbajdžan a súčasne v tom čase došlo k oživeniu cien čierneho zlata na svetových trhoch. Z viacerých dôvodov sa však projekt nezačal realizovať hneď, jednou z príčin bol aj arménsko-azerbajdžanský konflikt. Konzorcium pod vedením BP sa napokon rozhodlo oživiť projekt v roku 2001, samotné práce sa začali v apríli 2003. Prepravná kapacita ropovodu v hodnote 3,6 miliardy dolárov s dĺžkou 1 760 kilometrov je naplánovaná na jeden milión barelov ropy denne, uviedla britská mediálna spoločnosť BBC.
V Kaspickom mori sa dnes nachádza vysoko kvalitná ľahká ropa, avšak až doteraz bol najväčším problémom jej distribúcia k spotrebiteľom v Európe, USA, Číne a v Japonsku. Až doteraz museli štáty prepravovať väčšinu ropy cez ruské ropovodné siete. Odborníci odhadujú, že zásoby v Kaspickom mori sú oveľa vyššie než v Severnom mori.
Nový ropovod má niekoľko výhod, jednak zníži závislosť spotrebiteľov od dovozu ropy z Ruska a Iránu, ďalej zníži nároky na málo priechodnú bosporskú vodnú cestu a navyše na celosvetovom trhu s ropou zvýši podiel krajín, ktoré nie sú členmi Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC).
Azerbajdžan samotný je schopný v priebehu nasledujúcich desiatich rokov zvýšiť produkciu ropy zo súčasných 350-tisíc barelov ropy denne až na viac než jeden milión barelov.
"Pre energeticky nenásytné krajiny, ako sú Spojené štáty, je ropovod strategicky dôležitým zdrojom ropy, ktorá nepotečie ani z Ruska, ani z Blízkeho východu," uviedla reportérka BBC Emma Simpsonová. Prevádzka ropovodu je však spojená aj s rizikami, keďže jeho trasa prechádza cez nestabilné územie Kaukazu, a preto si bude vyžadovať nepretržité stráženie, aby sa ochránil pred útokmi. Jeho výstavba sa stretla aj s viacerými protestmi ochranárov, čo spôsobilo, že výstavba ropovodu bola na čas prerušená.
Agentúra AFP informovala, že k ropovodu sa podľa posledných vyjadrení kazašského prezidenta Nursultana Nazarbajeva plánuje pripojiť aj Kazachstan, ktorý podobne ako Azerbajdžan dnes disponuje bohatými ložiskami ropy.
"Myslím si, že už čoskoro príde čas premenovať ropovod Baku - Tbilisi - Ceyhan na Aktau - Baku - Tbilisi - Ceyhan," s humorným podtónom uviedol Nazarbajev. Aktau je kaspický prístav, odkiaľ by sa mala kazašská ropa v tankeroch prepravovať do Baku. Nazarbajev verí, že sa mu podarí dohoda o pripojení k ropovodu dosiahnuť najneskôr do konca roka.
Pod Kaspickým morom sa podľa doterajších poznatkov nachádza celkovo okolo 20 miliárd barelov ropy a niekoľko biliónov kubických metrov zemného plynu. Oblasť Kaspického mora je dnes 10. najväčším rezervoárom uhľovodíkových palív na svete. Ropovodom Baku - Tbilisi - Ceyhan bude odberateľom prúdiť ropa z azerbajdžanského náleziska Čirag-Guneši v Kaspickom mori, v ktorom sa nachádza 5,4 miliardy barelov ropy. Preprava ropovodom sa bude zvyšovať postupne. Podľa predbežných plánov by sa v tomto roku malo prepraviť 200-tisíc barelov ropy denne. V budúcom roku by sa mal jeho výkon zvýšiť na 600-tisíc barelov suroviny a v roku 2008 alebo 2009 by mal dosiahnuť naplánovanú kapacitu milión barelov ropy denne. Prezident BP v Azerbajdžane David Woodward pre Reuters uviedol, že životnosť ropovodu sa odhaduje na 20 rokov. Predpokladá však, že už v roku 2013 alebo 2014 bude ziskový.