Japonský koncern v prvom štvrťroku zosadil GM z pozície najväčšej svetovej automobilky a expanzný kurz udržuje naďalej. Vo finančnom roku 2006/2007, ktorý sa skončil 31. marca, vykázala Toyota čistý zisk 1,6 bilióna jenov, v prepočte takmer 340 miliárd korún.
Len v prvých troch mesiacoch kalendárneho roka predala 2,34 milióna áut, čím prvýkrát prekonala GM. Kým GM predal o tri percentá menej vozidiel, Japonci zvýšili predaj o desať percent.
Toyota boduje na všetkých frontoch
Tento trend mieni podľa Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ) udržať naďalej. Kým mnohé značky zápasia so stagnujúcim predajom, Toyota chce v tomto roku predať vyše deväť miliónov vozidiel, kým vlani predala 8,5 milióna kusov, čím dosiahla rekordnú hodnotu v celej 70-ročnej histórii firmy.
S týmto cieľom pred očami zvyšuje v Ázii, Európe a najmä na americkom kontinente výrobné kapacity a investuje miliardy do nových liniek a tovární. Napríklad do roku 2010 chce v USA postaviť už ôsmu továreň s kapacitou 150-tisíc áut ročne. Projekt stojí 1,3 miliardy dolárov, v prepočte 32,3 miliardy korún, a vytvorí dvetisíc nových pracovných miest, píše Die Welt.
Toyota spustila masívnu modelovú ofenzívu a ponúka autá prakticky pre každý vkus - od lacných áut po luxusné cestné krížniky, od úsporných hybridných modelov až po smädné terénne vozidlá. Japonská značka boduje v medzinárodných rebríčkoch kvality aj napriek množstvu odvolávacích akcií pre menšie "neduhy".
K jej úspechu prispieva aj obozretný prístup k akvizíciám. Kým nemecké automobilky ako Mercedes či BMW investovali miliardy na získanie zahraničných značiek, Japonci zaujali zdržanlivejší postoj. Vďaka tomu vedenie získalo finančný manévrovací priestor na investície do výroby či vývoja.
Toyota má pevnú kontrolu nad výrobnými nákladmi. Od začiatku 60. rokov vyvinula úsporný výrobný proces s minimálnymi skladovými zásobami a jej cielené dodávky sa stali vzorom pre celý automobilový svet, píše FAZ.
Skryté dotácie
Toyote pomáha aj slabý jen. Kým v 80. rokoch jen prudko vzrástol, spoločnosť sa obrátila do zahraničia a začala vyrábať tam, kde autá aj predáva. Severoamerický trh bol kľúčom. Tentoraz sa situácia obrátila a Japoncom nahráva do karát slabý jen, čo sa postaralo o tvrdú kritiku zo strany GM. Šéfekonóm automobilky Mustafa Mohatarem obvinil japonskú vládu zo skrytých dotácií, čím zhoršuje konkurencieschopnosť amerických áut. Podľa jeho názoru Tokio uskutočnilo niekoľko opatrení, aby oslabilo jen oproti doláru, píše internetová stránka CNNMoney.com. Ide napríklad o vysoké devízové rezervy, ktoré trhom naznačujú schopnosť vlády intervenovať, skutočné intervencie či verejné vyhlásenia predstaviteľov vlády o ochote intervenovať.
"Táto nerovnováha prináša miliardové ročné dotácie nielen japonskému automobilovému exportu, ale aj výrobe japonských áut v USA z dielov dovezených z Japonska," cituje ho stránka. "Tieto dotácie sú hlavným dôvodom úspechu japonských automobiliek," tvrdí Mohatarem.
Rovnaký názor zastáva aj kongresman Sander Levin, ktorý poukazuje na to, že jen je oproti doláru na najnižšej úrovni za posledných dvadsať rokov. Japonská tlač podľa neho uviedla, že zisk Toyoty sa zvyšuje o 227 miliónov dolárov za každý jen, o ktorý sa kurz oslabí oproti doláru.
Mohatarem tvrdí, že keby sa jen obchodoval na voľnom trhu, jeho kurz by sa pohyboval okolo 90 jenov za jeden dolár. V súčasnosti je to 120 jenov. Tento rozdiel znamená dotáciu štyritisíc dolárov na každý sedan vyvezený do USA. Celková dotácia na 2,1 milióna vyvezených áut tak dosiahla deväť miliárd dolárov, píše ďalej CNNMoney. A dovezené montážne a náhradné diely sú dotované sumou 4,5 milióna dolárov.