Tatrám hrozí ďalšia katastrofa. Lykožrút

Popri likvidácii polámaných stromov po vlaňajšej veternej kalamite vo Vysokých Tatrách sa medzi ochranármi a lesníkmi rysuje ďalší spor. Štátne lesy TANAP-u varujú pred podkôrnym hmyzom. Premnoženie lykožrúta považujú za časovanú bombu. Ochranári s tým nesúhlasia a tvrdia, že príroda si poradí sama.
Lykožrút je naozaj nebezpečný, napríklad v Tatranskej Javorine po roku 2002 kvôli tomuto chrobákovi odumrelo trikrát viac stromov, než za sebou zanechala víchrica. Lesníci si myslia, že za to môže experimentovanie ochranárov s tzv. bezzásahovými zónami. Podobný osud podľa nich teraz čaká tisíce tatranských stromov, ak sa proti hmyzu nezasiahne.
"Nie sme proti zónam, len ich treba racionálne prehodnotiť. Ak sa nebude zasahovať na semeniskách lykožrútov, Slovensko sa musí zmieriť s tým, že tatranské lesy odumrú," hovorí riaditeľ Štátnych lesov Peter Líška. "Príroda sa síce dokáže spamätať aj sama, ale môže to trvať aj niekoľko desaťročí," dodal. Lesníci sa zhodujú na tom, že účinne zasiahnuť proti lykožrútovi možno nanajvýš do konca jari budúceho roku, keď sa hmyz prvýkrát vyrojí. Potom ich lavínu už bude ťažké zastaviť.
Ochrancovia prírody trvajú na tom, aby v najprísnejšie chránených zónach národného parku zostali stromy ležať. Ide asi o 400-tisíc kubíkov dreva. Strašenie lykožrútom považujú len za zámienku na ťažbu dreva. Myslí si to aj Rastislav Jakuš, špecialista na podkôrny hmyz. Prirodzené lesy sa práve vďaka nemu adaptujú na zmeny prostredia. Hmyz napáda staré a choré stromy a urýchľuje prirodzené zmladzovanie porastov. "Chemické ošetrenie porastov by poškodilo citlivý ekosystém, znehodnotilo zdroje pitnej vody a les by sa z neho spamätával desiatky až stovky rokov," argumentuje Jakuš.
Nekontrolované šírenie lykožrúta z Tatranskej Javoriny do hospodárskych lesov podľa Štátnej ochrany prírody Správy TANAP-u nehrozí. Tá na rozdiel od lesníkov poukazuje na príklad poľskej časti Bielovodskej doliny z 90. rokov minulého storočia. "Nezasahovanie utlmilo rozšírenie hmyzu," konštatuje Juraj Švajda zo správy TANAP-u. Podľa neho sú opatrenia, ktoré navrhujú lesníci, v rozpore so zákonom a medzinárodnými dohovormi.
Štátne lesy TANAP dosiaľ spracovali viac ako 70 percent kalamitného dreva. Asi 573-tisíc kubíkov ostáva v najneprístupnejších miestach, z nich takmer polovicu tvoria porasty, na ktoré štátna správa ochrany prírody neudelila výnimky.

Verejnosť podporuje zásah proti hmyzu
Lesníci z Tatranského národného parku si dali spracovať prieskum verejnej mienky, aby zistili, či obyvatelia Slovenska považujú za potrebné ochraňovať lesy proti podkôrnemu hmyzu, ktoré kalamita priamo nepostihla. Zo vzorky 1 026 respondentov z celej republiky a 260 respondentov priamo z tatranskej oblasti získali jednoznačne pozitívnu odpoveď. V tatranskej oblasti až 80 percent opýtaných odpovedalo áno, na ostatnom území súhlas s takýmto postupom vyslovilo 76 percent opýtaných. "Utvrdilo nás to v presvedčení, že náš postup je správny a nerobíme žiadny experiment proti prírode ani proti ľuďom," komentoval výsledky prieskumu riaditeľ Štátnych lesov TANAP-u.