Ako povedala ministerka hospodárstva Maria van der Hoevenová na stretnutí s expertmi z oblasti vodohospodárstva tento týždeň v Amsterdame, majú v pláne viaceré možné varianty, z ktorých "mnohé môžu Holandsko navždy zmeniť". Pod úrovňou mora leží totiž až štvrtina územia. Jednou z možností je podľa Reuters výstavba umelých ostrovov podľa vzoru dubajských.
Tulip Island
Najväčší z ostrovov by mal vzhľad tulipánu podľa modelu Palm Island, umelého ostrova pri Dubaji v tvare palmy. Ostrovy s kompletným občianskym vybavením vrátane športových a kultúrnych centier by prijali časť obyvateľstva, ktoré by v budúcnosti muselo opustiť svoje domy. S podporou vlády tak môžu počítať holandské vodohospodárske koncerny ako Boskalis či Van Oord. Druhý z nich len v týchto dňoch ukončil úpravy terénu na výstavbe obrieho dubajského projektu Dubai World, komplexu umelých ostrovov znázorňujúcich svetové kontinenty. Holandsko, napokon, už prvé umelé ostrovy, aj keď s menšou rozlohou, má. Nachádzajú sa v jazere IJsselmeer a budú slúžiť na výstavbu novej štvrte IJburg pri Amsterdame.
Život v obojživelníkoch
Únik pred vodou však nie je podľa Holanďanov riešením a v krajine rastie počet firiem, ktoré už teraz stavajú tzv. obojživelné, prípadne plávajúce domy.
S obojživelnými domami ako prvá začala firma Dura Vermeer Groep. V pilotnej dedine Maasbommel postavila už desiatky domov. Domy stoja na pontónoch pripevnených ku kotviacim stĺpom zapusteným do dna rieky. Ak sa hladina rieky Maas začne dvíhať, súbežne s ňou sa popri kotviacich stĺpoch dvíhajú aj domy. Spolu s nimi sa pohybujú aj pružné rúrky z PVC, ktoré do domu vedú elektrické káble, plynové a vodovodné potrubia. Na rovnakom princípe stavia firma aj skleníky, čo krajine zaručí, že ani v čase budúcich častých záplav tento biznis neutrpí. "V minulosti sme bývali v bežnej dedine pri rieke a dvakrát nás museli evakuovať. No odkedy sme si kúpili tento domček, máme pokoj," chváli nový domov v Maasbommeli Mariana Smitsová. Firma má okrem toho na výkresoch už aj plány plávajúcich ciest a domov, ktoré bude možné sťahovať z miesta na miesto.
Do rozmáhajúceho sa biznisu vodných stavieb vstúpili aj ďalšie holandské firmy. Waterstudio stavia napríklad priamo plávajúce domy (zatiaľ ich postavilo 25), kde základy domu tvoria betónové boxy vyplnené plastikovou penou. Ako pre internetový portál npr povedal šéf firmy Koen Olthuis, do budúcnosti plánujú stavať na vode celé dediny a mestá. "Neprídeme predsa o krásne záhrady plné tulipánov len preto, že sú záplavy," zhodnotil Olthuis.
Pilotná dedina na vode v Holandsku, Maasbommel. Snímka: archív
Plávajúce mesto
Navyše, čím sú väčšie plochy na plávajúcom betóne, tým je väčšia stabilita. "Takže stačí pospájať plávajúcu záhradu, bazén, dom, obchod a iné stavby na takejto platforme a máte plávajúce mesto," dodal. A nekončí len pri domoch. V súčasnosti pripravuje návrhy na luxusné plávajúce domy pri plážach v Dubaji, plávajúci terminál pre zaoceánske parníky, 100-metrovú otočnú vežu na vode, a dokonca plávajúcu mešitu. "Tu síce ide o luxus, no aj v prípade budúcich záplav nebude problém zmeniť charakter miest," dodal Olthuis.
O plávajúce projekty sa pokúšajú aj Briti. V roku 2006 britská vláda požiadala spoločnosť Barker and Coutts Architects o vypracovanie projektu riešenia rozvoja záplavových oblastí. Projekt, ktorý chce firma dokončiť už v budúcom roku, bude zahŕňať komplex plávajúcich, obojživelných a bežných domov. Podľa denníka Guardian by radšej také mohli stáť v okolí Temže, kde sa zatiaľ napriek častým záplavám plánuje 250-tisíc bežných domov, z nich 91 percent v záplavovej oblasti.