Ruský štátny monopol Gazprom je na najlepšej ceste energeticky si podmaniť Európu, a to dokonca s jej súhlasom. Ako sa ukazuje, plynovod Nabucco, ktorý je pre Európsku úniu od začiatku prioritný, avšak ktorého projekt výstavby stále zadrháva, bude pre diverzifikáciu zdrojov (nielen plynu, ale aj dodávateľov) dosť zbytočný. Gazpromu sa totiž podarilo dosiahnuť ďalšiu superdohodu. Po skladisku plynu v Srbsku získal polovičný podiel v rakúskom stredisku Baumgartene, ktoré sa má v budúcnosti stať najväčším distribučným strediskom plynu pre Európu. A ktoré -- podľa zmluvy s rakúskou rafinérkou OMV -- bude kontrolovať aj a práve Gazprom.
"Táto dohoda dokazuje, že Gazprom má efektívnu exportnú politiku," poznamenal spokojne po podpise dohody s predsedom predstavenstva OMV zástupca šéfa Gazpromu Alexander Medvedev. Pritom to nie je ani pol roka, čo na spoločnom summite Ruska a únie Moskva presviedčala Brusel, že nemá zmysel, aby zotrvávala na spornej klauzule brániacej prenikaniu Ruska na európsky trh. Tá totiž stanovuje, že európsky podnik "nesmie kúpiť firma, ktorá sama nemá oddelenú výrobu od distribúcie," čo Gazprom nespĺňa. Okrem toho, v prípade investovania Brusel stanovil podmienku reciprocity, teda nečlenská krajina musí umožňovať rovnaké práva pre európske firmy. Ako sa však ukazuje, Gazprom sa rozhodol zatiaľ si podmaniť trh inak.
Ďalší míľnik
Stredoeurópsky plynárenský uzol patrí pod OMV Gas International, ktorá ako súčasť OMV sa stará práve o distribúciu plynu v Európe. Kapacita distribučných sietí tu dosahuje 47 miliárd kubíkov plynu ročne, pričom okrem zásobníkov v Rakúsku sa distribuuje odtiaľ plyn hlavne do Nemecka, Talianska, Francúzska, Slovinska a Maďarska. A odtiaľ ďalej. Samotný uzol podľa údajov, ktoré HN poskytla firma OMV, prepravil len v minulom roku mesačne 1,5 miliardy kubíkov plynu, pričom cezeň ide až tretina z ruských dodávok.
Pre OMV to rozhodne je "ďalší míľnik", ako poznamenal šéf predstavenstva Wolfgang Ruttenstorfer, v dlhodobej spolupráci s Gazpromom. Tá sa datuje ešte do roku 1968, dôležitou sa stala po minuloročnom podpise, keď Rakúsko fakticky súhlasilo s minimálne dvadsaťročnou energetickou závislosťou od ruského plynu, a to v priemere 7 miliárd kubíkov plynu ročne. Míľnik, a to neprehliadnuteľný, je to aj v prípade Gazpromu.
Prúdy a zásobárne
Kremľom ovládaný monopol totiž pred víkendom získal i strategický podpis Belehradu. Po Nord Streame a Blue Streame (vedie z Čierneho mora len do Turecka) do jeho distribučných sietí pribudne South Stream, Južný prúd. Ten dovedie ruský plyn z Čierneho mora cez bulharskú Varnu a Srbsko do Európy, Maďarska a Rakúska, prípadne severnou vetvou do Talianska. Na rozdiel od North Streamu, nemusí očakávať problémy. Bulharsko aj Srbsko so stavbou plynovodu na svojom území súhlasili.
Nord Stream pritom tiež diverzifikuje cestu, teda obchádza "komplikované" Bielorusko a Ukrajinu, no výstavbou plynovodu, ktorý by mal úniu po roku 2010 zásobovať plynom postupne až 55 miliárd kubíkov (čo je štvrtina energetických potrieb únie), nie sú nadšené severské krajiny, ktoré inak projekt Ruska a Nemecka podporujú. Dokonca to zašlo tak ďaleko, že poľský premiér Donald Tusk chce počas februárovej návštevy Ruska navrhnúť prezidentovi Putinovi stavbu plynovodu cez Poľsko po súši. Ako vraj vypočítali poľskí experti, cesta z Estónska, Lotyšska, Litvy cez Poľsko do Nemecka by vraj bola o polovicu lacnejšia a bez komplikácií.
Cestu, ale nie ruský plyn, diverzifikuje aj South Stream, ktorý je schopný počnúc rokom 2013 dodávať Európe minimálne 30 miliárd kubíkov plynu ročne, a neskôr spolu so Severným prúdom pokryť až polovicu jej energetických potrieb.
A tu niekde je problém. Únia síce a priori nevystupuje proti výstavbe plynovodov, najmä keď sa za ňu už postavili najvyšší predstavitelia Nemecka, Talianska, Holandska, Rakúska, severských a pobaltských štátov, Poľska, Srbska, Bulharska, Rumunska, ale stále tvrdí, že Nabucco je prioritou. "Tento plynovod nebude diverzifikovať iba prepravné trasy, ale aj surovinové zdroje," zdôvodnil to svojho času hovorca komisára pre energetiku Ferran Tarradellas.
Ibaže Nabucco síce teoreticky dopraví plyn z Kaspického mora, jeho distribučným miestom bude aj spomínaný Baumgarten. A ten už kontroluje Gazprom. Ruský gigant si okrem toho rozhodovanie o plyne pre Európu poistil aj druhým krokom. Tým, že "zlomil" na spoluprácu s plynovodom Bulharsko, získal Srbsko. A to nielen ako tranzitnú krajinu. Energetickou bezpečnosťou minimálne na 40 rokov, dostal 51 percent rafinérie Naftna Industrija Srbije (NIS) bez medzinárodného tendra a možnosť využívať zásobníky plynu v Banátskom dvore, kde sa dá uskladniť až 10 miliárd kubíkov. Ak teda aj únia dokončí plynovod Nabucco z Kaspického mora, na distribúciu plynu v Európe a jeho uskladnenie pre prípady výpadkov dodávok bude dozerať Gazprom.
Gazprom v Európe
Nord Stream -- od roku 2011 začne EÚ dodávať postupne až 55 miliárd kubíkov plynu ročne, bude zásobovať Poľsko, pobaltské a severské krajiny, Nemecko a Holandsko.
South Stream -- od roku 2013 začne EÚ postupne dodávať minimálne 30 miliárd kubíkov plynu ročne, bude zásobovať balkánske krajiny, Taliansko, Rakúsko a Maďarsko.
Banátsky dvor -- získa kapacity na uskladnenie plynu minimálne 10 miliárd kubíkov.
Plynárenský uzol v Baumgartene -- získa kontrolu nad jedným z troch najvýznamnejších európskych distribučných centier, ktoré len v minulom roku previedlo mesačne 1,3 miliardy kubíkov plynu, a tiež odrazový mostík pre ďalší medzinárodný obchod.