Veľkými zmenami začali Odevné závody prechádzať už prvý rok po nežnej revolúcii v roku 1989. V júli 1990 sa stali jednou z prvých dvoch slovenských akciových spoločností so 100-percentnou účasťou štátu a ich nový názov je Ozeta.
Kupónová privatizácia
V rokoch 1991 -- 1992 prebieha spracovanie privatizačného projektu, na základe ktorého sú ich akcie prevedené na Fond národného majetku a spoločnosť sa stáva súčasťou kupónovej privatizácie. Pokus o väčšie preniknutie na ruský trh sa končí neúspechom. Majiteľom akcií Ozety sa stáva 18-tisíc ľudí a firiem. Investičné privatizačné fondy vlastnia 63 percent akcií spoločnosti. Firma, za ktorou stojí viacero akcionárov a vyše 3 700 zamestnancov, končí v decembri 2002 v konkurze. Jej novým majiteľom sa stáva v novembri 2003 finančná skupina Penta a dochádza k zmene názvu spoločnosti na Ozeta Neo a predsedom jej predstavenstva sa stáva jeden z partnerov finančnej skupiny Penta Jozef Špirko.
Pod Pentou
Po kúpe začala masívna reštrukturalizácia spoločnosti, ktorej prevádzky boli okrem Trenčína v ďalších šiestich mestách: Topoľčany, Hlohovec, Tornaľa, Skalica, Nové Mesto nad Váhom a Zlatníky. V krátkom čase boli zrušené neefektívne prevádzky v Novom Meste nad Váhom a Hlohovci. V ostatných prevádzkach došlo ku konsolidácii využívaných plôch a zníženiu prevádzkových nákladov. Spoločnosti sa podarilo v relatívne krátkom čase finančne stabilizovať a zabezpečiť jej štandardné financovanie prostredníctvom bánk.
Vysokokvalitné odevy
V priebehu rokov 2004 a 2005 došlo k posilneniu pozícií obchodného úseku. Vzhľadom na vysoký tlak konkurencie v oblasti jednoduchej odevnej výroby hlavne z Číny a Turecka sa spoločnosť rozhodla orientovať na výrobu vysokokvalitnej pánskej konfekcie vyššieho štandardu, náročnej na kvalifikovanú pracovnú silu. Dochádza k zefektívňovaniu výroby a zoštíhľovaniu počtu zamestnancov. Napriek tomu sa ani finančnej skupine nedarí zlepšiť hospodárenie výrobcu odevov ani nájsť nového investora. Hospodárenie Ozety Neo za rok 2004 vykázalo stratu 103 miliónov korún a o rok neskôr 36 miliónov korún.
Po skončení výroby v novomestskej prevádzke Ozety Neo sa v marci 2007 definitívne zatvárajú aj brány trenčianskeho a skalického závodu spoločnosti. Penta Investments tak prepúšťa 870 ľudí z trenčianskej a skalickej prevádzky firmy. Dôvodom prepúšťania boli podľa predsedu predstavenstva spoločnosti Ozeta Neo Jozefa Špirka posilňovanie slovenskej koruny, nerentabilné, len približne tretinové využívanie výrobnej kapacity trenčianskeho závodu, ako aj oproti konkurencii z východoeurópskych a balkánskych krajín, vysoké náklady na platy zamestnancov.
Koniec mesta módy
Správy o zrušení odevnej fabriky, ktorá kedysi šila pánsku konfekciu pre väčšinu krajín Rady vzájomnej a hospodárskej pomoci, nenechali chladným azda ani jedného z obyvateľov mesta pod hradom Matúša Čáka. "Časy, keď mal Trenčín prívlastok mesto módy, sa definitívne skončili," skonštatoval pri zániku odevnej výroby s neskrývanou nostalgiou jeden z bývalých pracovníkov.
Silnými emóciami nabitá atmosféra panovala priamo vo výrobných halách. Podľa šičky pracujúcej v závode už 35 rokov bola hlavným vinníkom nepriaznivej situácie Penta, ktorá sa snažila maximalizovať svoje zisky a na záujmy ľudí nehľadeľa. Labuťou piesňou firmy, ktorá bola najväčším producentom pánskej a dámskej konfekcie na Slovensku, sa stalo v lete minulého roka zatvorenie posledných dvoch závodov v Topoľčanoch a Tornali.
Závod v Trenčíne neskôr finančná skupina rozpredala a podobnému osudu sa nevyhli ani ostatné prevádzky spoločnosti.
StoryEditor