K štrajkom vo Francúzsku sa pridali sabotáže

Štrajky železničiarov vo Francúzsku nabrali včera, v ôsmy deň štrajku, nový smer, keď na troch miestach neznámi páchatelia poškodili trate vysokorýchlostného vlaku TGV krátko predtým, ako na ne mala väčšina týchto vlakov vyjsť. Ako pre Reuters povedala Mireille Faugereová zo železničnej spoločnosti SNCF, páchatelia zapálili káble a zablokovali signalizačné spínače. Na západnej trase siete TGV poškodili takto 30 km trate. Ďalšie poškodili na severe a juhozápade vysokorýchlostnej siete. Pritom včera ráno malo začať prevádzku už 400 zo 700 vlakov TGV po tom, ako sa viacerí zamestnanci železníc začínali vracať do práce. "Je to šokujúci akt sabotáže," vyhlásila Faugereová. Vlaky, ktoré mali začať premávať od 6.00 h, pustili na trate o niekoľko hodín neskôr. Vplyvné odbory CGT, ktoré štrajk organizujú, sa od útoku dištancovali.
Vedenie CGT medzitým začalo rokovania s predstaviteľmi vlády a zamestnávateľmi. Očakáva sa, že rozhovory by mohli trvať až do decembra, napriek tomu, že prezident Nicolas Sarkozy vyzval aj zostávajúcich štrajkujúcich, aby sa vrátili do práce, pretože jeho vláda od zámeru zreformovať dôchodkový systém neustúpi. "O tom nech nikto nepochybuje. To, čo urobiť musíme, jednoducho aj urobíme," oznámil Sarkozy v utorok.
Istý si je aj preto, že na rozdiel od predchádzajúcich francúzskych vlád má tá Sarkozyho podporu obyvateľstva. Podľa najnovšieho prieskumu verejnej mienky, ktorý priniesol denník Le Figaro, až 68 percent Francúzov je presvedčených, že Sarkozy by nemal odborom ustúpiť. To je zmena oproti minulým rokom, keď väčšina obyvateľov štrajkujúcich vo všeobecnosti povzbudzovala. Francúzsko preto aj roky nesie nálepku ťažko reformovateľnej krajiny. "Francúzsko je jedinou krajinou na svete, kde si ľudia nemyslia, že trhová ekonomika je dobrá vec," vysvetľuje nadšenie pre štrajky Jacques Marseille z Parížskej univerzity. "Snom mnohých Francúzov je žiť v dobre fungujúcom Sovietskom zväze".
Terajšia vláda je však napriek tomu ochotná rokovať o miernejších výhodách ako kompenzácii za predĺženie odchodu do dôchodku. Podľa agentúry AFP je vláda pripravená ponúknuť zvýšenie platov a dôchodkov. Na tento kompromis pristúpila najmä preto, aby sa štrajk skončil čo najskôr. Ako povedal šéf francúzskej podnikateľskej loby Laurence Parisot, ekonomické dôsledky štrajku sú ohromné. "Dá sa povedať, že je to katastrofa pre našu ekonomiku," povedal. Ministerstvo financií odhaduje, že každý deň štrajku stojí krajinu zhruba 400 miliónov eur (13,4 miliardy Sk).