Hutnícka spoločnosť U.S. Steel Košice, najväčší súkromný zamestnávateľ na Slovensku, chce menej ľudí. Opäť bude svojich zamestnancov nabádať na odchod alebo k rekvalifikáciu. Najnovšie chce o pätnásť percent znížiť počet technicko-hospodárskych pracovníkov. Počas leta by tak malo z troch tisíc manažérskych a administratívnych pozícií odísť okolo štyristopäťdesiat ľudí. Vedenie firmy zdôrazňuje, že dobrovoľne. "Nebude to žiadne hromadné prepúšťanie,“ prízvukuje Ján Bača, hovorca spoločnosti. Ľudia z nadbytočných pozícií budú motivovaní na odchod odstupným. Tí, ktorí budú chcieť zostať, sa preškolia na výrobné profesie. "Zatiaľ sme dostali od zamestnávateľa len prvotné informácie a o podmienkach sme iba začali rokovať,“ hovorí Róbert Kulik, predseda Odborového zväzu Metalurg. Aká je predstava odborov o výške odstupného, nechcel prezradiť. Pri programoch predčasného odchodu do dôchodku, ktorý v predchádzajúcich dvoch rokoch využilo asi tisícpäťsto ľudí, to boli i tri priemerné ročné platy, čo sa mohlo vyšplhať aj na viac ako milión korún. Podľa šéfa rady odborov OZ Metalurg Mikuláša Hintoša príde od leta určite o prácu niekoľko desiatok riadiacich a administratívnych pracovníkov. Tieto pozície sa budú redukovať, za akých podmienok a o koľko presne, to ešte nevedel, keďže je to zatiaľ iba návrh, ktorý odborári ešte neschválili.
Prepúšťať nemôžu
Americký koncern U.S. Steel Corporation zápasí s dedičstvom minulosti od príchodu na Slovensko. V súčasnosti navyše posilneným dosahmi krízy. Pri vstupe do košického podniku pred deviatimi rokmi tu našiel nadbytok pracovných síl a dvaapolkrát nižšiu produktivitu práce, ako vo svojich amerických prevádzkach. Za desaťročné daňové prázdniny vo výške viac ako 400 miliónov dolárov sa však okrem investícií zaviazal udržať zamestnanosť. Masívne prepúšťať nemohol a s prezamestnanosťou sa preto rozhodol vyrovnať rôznymi motivačnými programami a zmrazením náborov nových zamestnancov. Spoločnosť, vrátane dcérskych firiem, tak postupne opustilo zhruba štyritisíc ľudí. Väčšina išla do predčasného a zvyšok do normálneho dôchodku, časť ľudí sa preškolila a menšina musela firmu opustiť kvôli rôznym porušeniam disciplíny. Dnes majú košické železiarne štrnásťtisíc ľudí. "Priebežne porovnávame našu výkonnosť s ostatnými podnikmi v oceliarskom sektore. Situácia na trhu sa mení, ale základné pravidlá ostávajú rovnaké. Vyhráva ten, kto dokáže vyrábať s najnižšími nákladmi a v najlepšej kvalite. Naše ciele zostávajú rovnaké, sme rozhodnutí udržať naše podnikanie a prekonať krízu,“ vysvetlil motívy tohto konania Bača.
Najviac klesla výroba autoplechov
Výrazné zníženie objemu objednávok v dôsledku hospodárskej krízy prinútilo vedenie železiarní prijímať viaceré úsporné opatrenia už od jesene minulého roka. Okrem iných spoločnosť obmedzila spoluprácu s externými firmami a zredukovala nákup služieb. Od začiatku mesiaca skrátila aj pracovný týždeň o jeden deň, za ktorý dostávajú zamestnanci šesťdesiat percent mzdy. Zatiaľ považuje tieto opatrenia za dostatočné. Výroba spoločnosti však ide v priemere asi iba na polovicu oproti minulému roku. Oficiálne údaje o objeme nechce vedenie poskytovať. Prepad v niektorých druhoch výrobkov môže byť až šesťdesiatpercentný. "Je to rôzne. Elektrolytické a potravinárske plechy, ako i produkcia rúr, idú dobre, horšie je to s výrobou radiátorov a najhoršie s automobilovými plechmi,“ myslí si odborár Kulik.
Najväčší prepad ide práve na vrub novej pozinkovacej linky. Pred pol druha rokom dokončená investícia za 133 miliónov eur, čo sú asi štyri miliardy korún, mala ročne produkovať 350-tisíc ton plechov. Pokles produkcie a ziskovosti sa odrazil i na mzdách zamestnancov, ktorí nedostali vo variabilnej zložke mzdy vyplatené podiely na zisku za posledný štvrťrok, čo bolo v minulosti v priemere okolo 250 eur, viac ako 7 500 korún. Miera evidovanej nezamestnanosti v Košiciach je niečo vyše desať percent a za posledný mesiac mierne vzrástla. Celkový počet uchádzačov o zamestnanie je skoro osemnásťtisíc a voľných pracovných miest je asi stonásobne menej.