Euromince vyrábajú zo severského zlata

8.30
Vchádzame do predajnej expozície kremnickej mincovne, v ktorej si návštevníci starobylého baníckeho mesta môžu kúpiť mince, medaily, odznaky a rôzne numizmatické suveníry. Dnes je však pre verejnosť zatvorené. Pracovníčky centra vítajú prichádzajúcich novinárov a ďalších hostí, ktorí sem prišli kvôli naozaj výnimočnej udalosti. Začiatok výroby prvých slovenských euromincí je naozaj mimoriadna udalosť – aj pre fabriku, ktorej múry toho pamätajú naozaj dosť. „Privilégium na prevádzkovanie mincovne pridelil Kremnici kráľ Karol Robert z Anjou už v roku 1328. Za celú jej históriu sa tu vyrazilo približne 21,5 milióna kusov. Ich celková hodnota by pri dnešných cenách zlata predstavovala približne miliardu dolárov,“ vysvetľuje na úvod hovorca štátneho podniku Mincovňa Kremnica Jaroslav Setnický.
9.15
Presúvame sa do susednej budovy, ktorá leží v úplnom srdci Kremnice a je významnou technickou pamiatkou. „Pripravte sa na kontrolu prísnejšiu ako na letisku,“ avizuje hovorca. Všetky kovové predmety i peňaženky odkladáme do pripravených uzamykateľných skriniek. Nasleduje kontrola na detektore kovov. „Takúto detailnú prehliadku nemusíte absolvovať len vy. Týka sa i všetkých zamestnancov. Pri vstupe i výstupe z objektu,“ upozorňuje Setnický.
Pracovníci bezpečnostnej služby sú mimoriadne precízni a kontrolujú každý detail. Upozorňujú nás, že nesmieme mať so sebou najmä žiadne mince. Pri odchode z mincovne by sme o ne mohli prísť. V skrinkách musíme nechať dokonca i mobilné telefóny. Pod drobnohľadom sa ocitajú aj všetky kamery, fotoaparáty, diktafóny a ďalšie zariadenia. Vzhľadom na prítomnosť niekoľkých desiatok novinárov a ďalších hostí trvá táto fáza našej návštevy viac ako pol hodiny.
9.50
Vchádzame do prísne stráženého objektu, kde sa už o niekoľko minút začne razenie prvých slovenských euromincí.  Pre návštevníkov, ktorí nemôžu alebo nechcú splniť kritériá pre vstup, je k dispozícii  presklená návštevná galéria, odkiaľ možno  na vlastné oči sledovať razenie novej meny. „Od zajtra bude galéria sprístupnená aj verejnosti.  Doteraz si mohli exkurzie a návštevníci  prezrieť len staršiu časť fabriky, kde sa razia medaily a odznaky“ – vysvetľuje  riaditeľ mincovne Vlastimil Kalinec.
Výrobná hala nie je ničím výnimočná a na prvý pohľad sa podobá na akúkoľvek inú modernú automatizovanú výrobu. Zatiaľ je v nej podozrivé ticho. Približne 50 zamestnancov netrpezlivo čaká na moment, kedy budú môcť stroje uviesť do chodu.
Pôvodne v tomto objekte sídlili údržbárske dielne. Po tom, ako štátny podnik získal zákazku na razenie euromincí, prestavali budovu pre potreby novej výroby. Kúpili i novú raziacu technológiu a zariadenia na balenie euromincí. Technológia razby euromincí nie je podľa riaditeľa v porovnaní s mincami iných mien nijako výnimočná, mincovňa však musí dodržiavať prísnejšie bezpečnostné kritériá. Euromince kremnický podnik začne už o niekoľko minút raziť na šiestich lisoch, majú výkon 750 kusov za minútu, mesačná kapacita mincovne je 150 miliónov mincí.
10.15
Nastáva všetkými netrpezlivo očakávaný okamih. Do mincovne vchádza oficiálna delegácia zložená z najvyšších predstaviteľov Národnej banky Slovenska a rezortu financií. Minister Ján Počiatek začína, našťastie, s veľmi  stručným príhovorom, ktorý aj tak počujú len ľudia stojaci v jeho tesnej blízkosti. Pripravený mikrofón totiž zlyhal. „Euro bude za posledných sto rokov šiestou menou používanou na Slovensku. Na každú menu vychádza priemerne 15 rokov. Vyslovujem želanie, že táto mena bude slúžiť dlhšie a oveľa lepšie ako tá posledná,“ konštatuje na úvod Počiatek.
„Slovenské euromince sa už onedlho dostanú do peňaženiek všetkých Európanov. Myslím si, že je to veľmi dobrá propagácia našej krajiny,“ dodáva ďalší rečník, guvernér NBS Ivan Šramko.

10.35
Po sérii slávnostných príhovorov prichádza najdôležitejšia chvíľa dňa. Počiatek so Šramkom spoločne spúšťajú raziace stroje, ktoré výrobnú halu okamžite zaplnia celkom typickým továrenským hlukom. Vzhľadom na moderné technológie je hladina decibelov ešte celkom znesiteľná. Prejde len zopár sekúnd a minister spolu so splnomocnencom vlády pre zavedenie eura Igorom Barátom už pózujú prítomným televíznym štábom a fotografom s prvou slovenskou euromincou v prstoch. Na ich tvárach vidno spokojné úsmevy. Nasleduje podávanie rúk a členovia delegácie začínajú „okružnú jazdu“ po mincovni. Prehliadka beží pod drobnohľadom množstva fotoaparátov a televíznych kamier.

11.00
Od riaditeľa mincovne sa dozvedáme, že kvôli zabezpečeniu prechodu na novú menu bude potrebných približne 500 miliónov eurových mincí, ktoré vyrobia do  polovice decembra tohto roku. Kvôli tejto domácej štátnej  zákazke museli presunúť niektoré objednávky do partnerských mincovní v zahraničí. Viac ako tri štvrtiny produkcie tohto podniku sú totiž určené na export. V prvej polovici tohto roka razili mince napríklad pre Venezuelu, Kostariku, Nikaraguu, Uruguaj a Bielorusko. Vlani mince z Kremnice putovali aj do Thajska, Azerbajdžanu a ďalších krajín.
Kremnická mincovňa sa na razenie eurocentových a eurových mincí pripravovala už od vstupu Slovenska do Európskej únie, pretože odvtedy jej riaditeľ zastupuje Slovensko v pracovnej skupine riaditeľov mincovní (MDWG). Musela vyrobiť vzorky mincí, ktoré schvaľovala Národná banka Slovenska, mincovňa v Mníchove, určená na krížovú kontrolu, aj skupina MDWG v Bruseli. Kúpila špeciálnu kontrolnú techniku, absolvovala predaudit Európskej centrálnej banky. Aby splnila požiadavky na skladovacie podmienky a zaistenie najvyššej bezpečnosti, vybudovala na razenie a skladovanie euromincí nové priestory.

11.15
Medzi novinárov prichádza veľmi dôležitá postava dnešného dňa. Ján Černaj síce nie je na  verejnosti príliš známou osobnosťou, avšak po 1. januári budeme s prácou jeho rúk prichádzať každý deň do kontaktu naozaj všetci. Je totiž autorom výtvarného návrhu euromincí s nominálnymi hodnotami 10, 20 a 50 centov. „V kremnickej mincovni robím nepretržite už 38 rokov, takže proces výroby poznám do posledného detailu. Aj preto som mimoriadne rád, že práve moje návrhy uspeli v súťaži, do ktorej sa zapojilo množstvo autorov,“ vysvetľuje s patričnou hrdosťou v hlase Černaj, ktorý je rád, že mince s jeho motívom Bratislavského hradu budú  Slovensko reprezentovať v peňaženkách obyvateľov i návštevníkov Európy. V rámci jeho odborného výkladu sa dozvedáme, že „jeho“ mince sa vyrábajú zo špeciálnej zliatiny, takzvaného severského zlata. Táto zliatina viacerých kovov sa ťažko taví a používa sa výlučne na výrobu mincí.

11.30
„Eurové mince majú rovnakú spoločnú stranu na všetkých minciach krajín eurozóny. Druhá, národná strana, je odlišná podľa toho, ktorá krajina mincu vydala. Spoločná strana mincí reprezentuje mapu Európskej únie a navrhol ju Luc Luycx z Belgickej kráľovskej mincovne. Rubová strana mincí je určená na národné motívy, ktoré si každý štát zvolí sám,“ vysvetľuje Igor Barát z NBS.  Námety slovenských eurových mincí vybrali občania Slovenska vo verejnej ankete v novembri 2005 a Banková rada NBS následne pri svojom rozhodovaní výsledky verejnej ankety zohľadnila. Slovenské 1- a 2-eurové mince zobrazujú erbové znamenie štátneho znaku Slovenska, teda dvojkríž na trojvrší. Na 10-, 20- a 50-centových minciach je vyobrazený Bratislavský hrad a na 1-, 2- a 5-centových minciach tatranský štít Kriváň. Autorom námetu 2- a 1-eurovej mince je Ivan Řehák, autormi námetu 10-, 20- a 50-centových mincí sú Ján Černaj a Pavel Károly. Autorom námetu na najmenších centoch je Drahomír Zobek.

12.00
Naša návšteva v mincovni sa končí. Opäť prechádzame mimoriadne prísnou kontrolou na detektore kovov. Oficiálna delegácia odchádza a  zamestnanci sa konečne môžu nerušene venovať svojej práci. I pre nich bol tento deň výnimočný, pretože byť pri výrobe prvých slovenských euromincí je naozaj zážitok, ktorý sa tak skoro nezopakuje. O pár hodín či dní však tento vzrušujúci pocit vystrieda bežná rutina, na akú sú pri dlhoročnej praxi v mincovni zvyknutí.