Spojenie dvoch najväčších poľských hráčov na energetickom trhu -- ropnej spoločnosti PKN Orlen a rafinérskej skupiny Lotos -- sa do konca roka určite neuskutoční. A pravdepodobne ani v nadchádzajúcom funkčnom období novej poľskej vlády Donalda Tuska. Ako tvrdí spoločnosť z Gdanska, fúzia vraj bola výmyslom predchádzajúcej vlády Jaroslawa Kaczynského, podporované domácou jednotkou na trhu. "V našej stratégii rozvoja máme stanovené úplne iné priority ako PKN Orlen. Oni sami v lete tohto roku spustili mediálnu kampaň, ktorou brali fúziu ako hotovú vec. Medzi nami však nikdy k žiadnemu stretnutiu na túto tému nedošlo," tvrdí pre HN hovorca spoločnosti Lotos Marcin Zachowicz.
Rukojemník Lotos
Fúziu dvoch spoločností od leta skutočne podporovala bývalá poľská vláda. Ministerstvo štátnej pokladnice zdôvodnilo jej nevyhnutnosť tým, že sa tak zaistí energetická bezpečnosť pred snahami Gazpromu dostať sa na stredoeurópsky trh. Túto teóriu v médiách začal v lete živiť aj samotný PKN Orlen. "Spojenie s domácim Lotosom by bola pre nás najlepšia alternatíva. Otvorili by sa tým pre nás aj nové možnosti," zdôvodňuje zámer pre HN hovorca PKN Orlen Dawid Piekarz. Na otázku, prečo teda na túto tému nediskutovali najprv s Lotosom, však už odpovedal menej isto: "Spustili sme diskusiu, aby sme vedeli, aká je podpora verejnosti. A ako by reagoval Lotos."
Skupina z Gdanska však o fúziu nikdy nemala záujem. Nielen že sa neobáva ruského vplyvu, ale orientuje sa skôr na otváranie nových ložísk v Severnom mori a väčšiu spoluprácu s Nórskom.
Ako tvrdí Zachowicz, jedným z dôvodov, prečo vláda presadzovala fúziu a chcela ju uskutočniť ešte do konca tohto roka, bola aj snaha kontrolovať energetický sektor. "Štát vlastní priamo alebo nepriamo takmer 60 percent akcií skupiny Lotos (6 percent priamo ministerstvo štátneho pokladu, zvyšok cez štátnu spoločnosť Nafta Polska). V PKN Orlen je to však zatiaľ necelých 28 percent. Práve fúziou by získali prístup k PKN," vysvetlil Zachowicz. PKN Orlen takýto postup zjavne neprekážal, najmä nie jeho šéfovi Piotrovi Kownackému, ktorý bol blízkym človekom bratov Kaczynských.
PKN Orlen by sa totiž fúziou stala zároveň najväčšou európskou rafinériou, ovládala by celý poľský veľkoobchodný trh ropných palív, získala by väčšinový podiel na maloobchodnom trhu a zároveň by práve cez Lotos, a teda prístav Gdansk, získala prístup aj k inej rope ako ruskej, a nepochybne aj lacnejšej (dodával by ju Lotos). Tým by sa zároveň dokázala lepšie chrániť aj pred odstávkami ropy. Na druhej strane pravdou je, že sám Kownacki kritizoval bývalú vládu za to, že ešte na jar odklepla plán pod názvom Politika pre ropný sektor, v ktorom sa predpokladala nezávislá budúcnosť oboch spoločností.
Odíde šéf PKN?
Nová vládna strana Občianska platforma však mala výhrady proti fúzii vždy, aj keď sedela v opozícii. A tak sa začalo šepkať, že po jej volebnom víťazstve sa zmení aj vedenie v PKN Orlen. "Býva to v Poľsku v prípade veľkých spoločností zvykom a u Kownackého to zrejme bude len otázkou času. Napriek tomu, najlepším riešením by bol nový manažment, ktorý pozná prostredie, má zahraničné kontakty a nemá politické prepojenie," myslí si analytik poľského Investičného holdingu Bre Bank Kamil Kliszcz. Ako v rozhovore pre HN dodal, spoločnosť PKN Orlen sa zrejme bude musieť obzrieť po iných partneroch.
Ešte pred pár mesiacmi bol pritom v hre aj maďarský ropný a plynárenský koncern MOL, s ktorým dokonca poľská spoločnosť začala rokovania o fúzii. Prerušili sa pre snahu rakúskeho koncernu OMV o akvizíciu maďarskej spoločnosti, ktorá zrejme bude mať súdnu dohru aj na Európskom súdnom dvore. Ako sme už skôr písali, Budapešť sa rozhodla brániť spoločnosť zákonom v rozpore s európskou legislatívou.
"MOL sa bude uberať skôr samostatnou cestou. Ale fúzie a akvizície v budúcnosti nevylučujeme," reagovala pre HN hovorkyňa MOLu Catalina Romanová. Podľa nej záujmy v strednej a vo východnej Európe majú, no PKN Orlen vyslovene nespomenula.
PKN Orlen tak zatiaľ pod vedením Kownackého zostávajú len na pozícii záujmu o Lotos. Podľa novoprijatej stratégie chce zvýšiť investície ročne na 3,5 miliardy zlotých (v prepočte 316,3 miliardy Sk) a spracovávať okolo 33 miliónov ton ropy ročne.
PKN Orlen
Najväčšia ropná spoločnosť v Poľsku kontroluje väčšinu domácich čerpacích staníc. Má väčšinový podiel v českom Unipetrole, získala stopercentný podiel v švédskej spoločnosti Aktiebolaget Grundstenen, v litovskej Mazeikiu Nafta a riadi asi 500 čerpacích staníc v Nemecku.
Trhová hodnota: 9,4 miliardy dolárov (212,7 miliárd Sk)
Lotos
Holding pozostáva z niekoľkých rafinérií a ťažobnej spoločnosti na nórskom kontinentálnom šelfe. V októbri začala rozbiehať projekt cez nórsku spoločnosť Statoil týkajúcu sa otvárania nových ložísk v Severnom mori. Vďaka novému projektu 10+Programme sa stane jednou z najsofistikovanejších rafinérií v Európe.
Trhová hodnota: 1 miliarda dolárov (v prepočte 22,6 miliárd Sk)
Zdroj: PKN Orlen, Lotos