Podľa riaditeľa odboru energetickej politiky ministerstva hospodárstva Jána Petroviča v súčasnosti Slovensko vysoko využíva svoj hydrologický potenciál vo veľkých vodných elektrárňach a má nadhodnotený hlavne potenciál na výrobu elektriny z fotovoltaiky, čiže zo slnečnej energie. Ako tvrdí Petrovič, široké využívanie fotočlánkov je do roku 2010 neperspektívne vzhľadom na výšku nákladov. Elektrina vyrobená touto metódou by sa musela predávať za oveľa vyššie ceny.
"Stanovený 19-percentný národný indikatívny cieľ nie je obmedzujúcim faktorom na rozvoj obnoviteľných zdrojov energie ako takých. Vychádza zo skutočnosti, že výkon postavený na ich základe stále nie je v elektrizačnej sústave dostatočne stabilným faktorom a má kolísavú hodnotu. Príkladom je vlaňajší výrazný pokles výroby z vodných zdrojov v dôsledku sucha," zdôrazňuje Petrovič.
Na podporu úspor energie a využívanie obnoviteľných zdrojov je do roku 2006 vyčlenených z fondov únie vyše 11 miliónov eur a z národných prostriedkov vyše 9 miliónov eur. Podľa Milana Nováka, riaditeľa najväčšieho slovenského výrobcu slnečných kolektorov Thermo|solar Žiar, vláda týmto rezignovala na rozvoj obnoviteľných zdrojov. Správa podľa neho nehodnotí pokrok v ich rozvoji ako celku, ale celý obsah správy zužuje na zdôvodnenie potreby zníženia podielu obnoviteľných zdrojov. Výhodou takéhoto riešenia bude podľa neho len nulový dosah na verejné financie, keďže na minimálne zvýšenie podielu budú stačiť štrukturálne fondy, ktoré Slovensko aj tak musí vydať na tento účel.
Novák upozorňuje, že Európska únia bude na svojich členov vyvíjať tlak, pričom hlavný dôraz bude klásť ani nie tak na percentuálne zastúpenie ich podielu vo výrobe, ale na implementáciu mechanizmov, ktoré by rozvoj obnoviteľných zdrojov mali umožniť. Všetky členské krajiny sú totiž povinné v pravidelných intervaloch predkladať správy o svojom postupe. "V tejto časti bude mať Slovensko problém vysvetliť svoj súčasný prístup," myslí si Novák.
Dôraz na dlhodobo garantované výkupné ceny elektriny
Zníženie závislosti od dovážanej ropy a zemného plynu je pre členské štáty Európskej únie dôležité nielen z ekologických dôvodov, ale aj pre energetickú bezpečnosť. Ľudstvo v záujme vlastného prežitia nemá podľa odborníkov inú alternatívu. V okolitých krajinách, vrátane Českej republiky, je opačný vývoj ako na Slovensku, ktorý do značnej miery kopíruje úspešné kroky Nemecka pri rozvoji výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov. Dôraz tam kladú na stanovenie dlhodobo garantovaných výkupných cien elektrickej energie na dostatočne stimulujúcej úrovni aj pre nezávislých výrobcov. Výsledkom je niekoľko tisíc megawattov nového výkonu hlavne v oblasti veterných elektrární, vytvorenie nového exportného odvetvia, ako aj tisícok nových pracovných miest.
| Dojednaný podiel obnoviteľných zdrojov v nových krajinách Európskej únie | |||
|
Spotreba elektriny z OZE v roku 2000 (Twh) |
Podiel OZE na celkovej spotrebe elektriny (%) | ||
|
2000 |
2010 | ||
| Česko |
2.36 |
3.8 |
8 |
|
Estónsko |
0.02 |
0.2 |
5.1 |
|
Litva |
2.76 |
42.4 |
49.3 |
|
Lotyšsko |
0.33 |
3.3 |
7 |
|
Maďarsko |
0.22 |
0.7 |
3.6 |
|
Poľsko |
2.35 |
1.6 |
7.5 |
|
Slovinsko |
3.66 |
29.9 |
33.6 |
|
Slovensko |
5.09 |
17.9 |
31 |
| OZE – obnoviteľné zdroje elektriny | |||
| Zdroj: Refocus | |||