Vojna s Gazpromom trvá

Už včera stál Kyjev pred ultimátom ruského monopolného energetického koncernu, ktorý práve v ten deň oslávil svoje 15-ročné pôsobenie a ktorý chcel dnes Ukrajinu v prípade nezaplatenia dlhu za plyn vo výške viac ako 1,5 miliardy dolárov (v prepočte 34,2 miliardy Sk) od dodávok plynu odpojiť. To mohlo ohroziť aj zvyšok Európy. "Nie, toto sa nestane," reagovala včera premiérka Julija Tymošenková po rozhovoroch s ruským vicepremiérom Sergejom Ivanovom. Lenže v tom istom čase hovoril Gazprom o tom, že dodá maximálne 25 percent plynu. Aj preto dnes do Kremľa mieri prezident Viktor Juščenko. Obnovenie mieru to zďaleka nie je. Tymošenková totiž žiada, aby Gazprom zrušil svojho prostredníka - RosUkrEnergo - vo vzájomnom kontrakte dodávok, pretože ho upodozrieva z nezákonnej činnosti. To také jednoduché nebude. "Nemáme dôvod prerušiť prácu. S Gazpromom sme v januári 2006 podpísali dlhodobý kontrakt na dodávky plynu pre Ukrajinu a žiadna zo strán ho nezrušila. Okrem toho, Tymošenková pre svoje tvrdenia voči našej spoločnosti nemá žiadne dôkazy," poznamenal pre HN hovorca švajčiarskej spoločnosti RosUkrEnergo Andrej Knutov. V spoločnosti vlastní 50 percent akcií Gazprom a zvyšok dvaja ukrajinskí podnikatelia - 45 percent Dmitrij Firtaš a päť percent Ivan Fursin.
Zamotané vzťahy
Premiérka však tvrdí, že spoločnosť oberá štát o finančné prostriedky práve cez sprostredkovateľskú činnosť, pričom jej činnosť je vraj neprehľadná, poukazujúc na nezákonné praktiky. Firmu dala už v minulosti do súvislosti s "podnikaním" nedávno chyteného mafiánskeho bossa ukrajinského pôvodu Semjona Mogileviča, ktorý obchodoval aj s energiami, čo však Knutov pre HN odmietol.
Hocijako, RosUkrEnergo dováža plyn na ukrajinské hranice zväčša zo Strednej Ázie, najmä z Turkménska, ktorý predáva za 179,5 dolára za tisíc kubíkov. Jemu ide podľa informácií HN provízia okolo 35 dolárov za tisíc kubíkov. Na hraniciach ho cez spoločnosť Ukrgaz-Energo transportuje ďalej - pre priemyselné podniky a obyvateľstvo. Ukrgaz-Energo založila ešte vláda a polovičný podiel v nej má tak RosUkrEnergo, ako aj štátna spoločnosť Naftogaz Ukrajiny.
Podľa agentúry Ria Novosti - Ukrajina využíva 75 až 78 miliárd kubíkov plynu, z ktorých dováža okolo 50 až 55 miliárd. Hoci najnovší dlh za plyn dosiahol výšku už pol miliardy dolárov, podľa Gazpromu od októbra, keď sa vláde promoskovsky orientovaného predchodcu Viktora Janukovyča podarilo tlejúci spor bleskovo urovnať, narástla zadlženosť až do výšky 1,5 miliardy dolárov. Tymošenková tvrdí, že dlh Ukrajiny oproti Gazpromu je záležitosťou práve sprostredkovateľa. "To nie je pravda. Práve štátny Naftogaz nám za dodávky dlhoval k 1. januára viac ako miliardu dolárov, dnes je to už oveľa viac. Plyn pritom dodávame aj priemyselným podnikom, a tie riadne platia," poznamenal pre HN Knutov. Naftogaz zásobuje plynom rozpočtové organizácie a najmä obyvateľstvo. Pikantné na tom všetkom je aj to, že vláda už včera dala príkaz nazbierať v rozpočte potrebné peniaze pre Naftogaz, aby "vyplatil dlh voči RosUkrEnergo." Úrad prezidenta informoval, že sa podarilo vyčleniť 815 miliónov dolárov.
Ruské ceny
Ruský denník Kommersant tvrdí, že práve Naftogaz, kde sa po nástupe Tymošenkovej vymenilo vedenie, podporuje premiérku v zrušení oboch sprostredkovateľských spoločností, čím by vraj plyn nakupovali lacnejšie. Faktom totiž je, že od januára v Turkménsku došlo k výpadkom dodávok pre silnú zimu a Gazprom to riešil náhradou - dodávkou ruského plynu. Ten je však oveľa drahší - až 314,7 dolára za tisíc kubíkov. "Nebudeme platiť tieto ceny," vyhlásila pre ukrajinskú televíziu Tymošenková. Jej pozíciu podporuje aj šéf Naftogaz Oleg Dubina, podľa ktorého Ukrajina neohrozila ani dodávky do ostatných krajín. Ako poznamenal, v januári malo prejsť cez Ukrajinu 9,72 miliardy kubíkov plynu, pričom prešlo 10,55 miliardy, na ktorom podľa neho nezákonne profitovali sprostredkovatelia, čo treba zmeniť. Zrušenie spoločnosti však odmieta aj šéf Ukrgaz-Energo Andrej Galuščak. Spoločnosť totiž vznikla práve ako východisko z krízy v januári 2006: "Postup vytvorenia spoločnosti sa dodržal." To isté si myslia aj právnici. "Nie je tak možné jednoducho zrušiť firmu vyhlásením jej neplatnosti od začiatku. To právo nepovoľuje," myslí si Andrej Astapov zo spoločnosti Astapov Lawers.
V réžii Gazpromu
Bližšie k pravde sú však tí analytici, podľa ktorých je to hra plne v réžii Gazpromu. Jednak podobná situácia bola aj v októbri minulého roku, keď vo vláde aj v Naftogaze sedeli iní ľudia a nesnažili sa meniť jeho "pravidlá hry". Súčasná tvrdá odpoveď, ktorú Gazprom prezentoval dokonca aj cez ukrajinské médiá, je odpoveďou na Tymošenkovej zámery. Okrem toho, ceny 179,5 dolára za tisíc kubíkov plynu, s ktorou obchoduje na domácom trhu a tiež na Ukrajine, sú pre Gazprom stratové. "Tá cena sa bude pravdepodobne meniť. Gazprom nebude chcieť byť stratový," povedal podľa agentúry Interfax riaditeľ kyjevského Inštitútu národných stratégií Konstantin Bondarenko, ktorý však zároveň odmietol, žeby "plynová" vojna pokračovala: "Nikomu nie je potrebná." V Rusku sa blížia prezidentské voľby, na Ukrajine je zase dosť ekonomických problémov, aby vláda riskovala dodávky pre svojich ťažko získaných voličov.
No hocijako, v dlhodobej perspektíve za dlhší koniec bude ťahať práve Gazprom. Jednak svojimi projektmi plynovodov Nord Stream (plynovod cez Poľsko do Nemecka a Holandska) či South Stream (z Čierneho mora cez Bulharsko a Srbsko do Talianska a Rakúska), ktoré Ukrajinu obchádzajú. Okrem toho, práve v týchto dňoch sa predstavitelia Európskej únie rozhodli cestovať do Turecka a presviedčať tamojšiu vládu, aby predsa len podporila európsky projekt dodávok plynu z Kaspického mora Nabucco. Ankara totiž opäť dala najavo, že v jeho podpore výstavby nevidí perspektívu.