Sprüngliovci dobyli svet čokoládou

"Koho miluje Boha, tomu dá dom v Zürichu,“ tvrdí staré švajčiarske príslovie. To zjavne platí dodnes, aj keď málokto vie, čo podnietilo jeho vznik. Švajčiari zhodne tvrdia, že je na to viacero oprávnených dôvodov a jedným z nich je čokoláda. Práve tu jej dal podobu, akú poznáme dnes, jeden z jej "stvoriteľov“ David Sprüngli.

Z malého rodinného podniku v tridsiatych rokoch devätnásteho storočia, ktorý dokonca spôsobil revolúciu v dovtedajších zabehaných mravoch, sa stal postupne koncern. Svoju zahraničnú expanziu však odštartoval až po tom, čo pod svoje krídla zobral aj rodinný podnik Rodolpha Lindta. Paradoxne, kým gigant Lindt & Sprüngli je dnes verejne obchodovateľnou spoločnosťou a v jej dozorných orgánoch je už len jeden predstaviteľ Sprüngliovcov bez výkonných právomocí, druhá odnož - fabrika Sprüngli, známa svojimi perníkovými výrobkami a čokoládovými pralinkami - dnes nezávisle beží naďalej ako rodinný podnik a v jej čele je šiesta generácia dynastie.

Voňavá legenda
Jej korene siahajú do dvadsiatych rokov devätnásteho storočia. V malom obchodíku v starom meste v Zürichu si tu privyrábal ako učeň David Sprüngli. Hoci bol sirota, jeho náruživosť pre výrobu, ako aj schopnosti viesť podnik, presvedčili domácu pani, aby mu podnik po smrti jej muža v roku 1836 predala. Pravda, hoci bol vtedy už David ženatý, musel si zobrať úver. No polovicu z dlhu sa mu podarilo splatiť už do ôsmich rokov. Firma David Sprüngli at fils Societät vznikla v roku 1845, v ktorom začal podnikať už aj jeho 29-ročný syn Rudolf.

V prvých rokoch však fungovala skôr ako cukráreň, kde za ručnými strojmi pracovalo desať ľudí. Sprüngliovci riešili hlavný problém, ako čistiť kakaové bôby, po zásielku ktorých si chodili do prístavu v Amsterdame, od nečistôt. Napriek tomu sa im už v tom čase podarilo prelomiť prísnu etiketu a dámy bez mužského sprievodu vchádzali do malej cukrárne v centre mesta, aby si pri lahodnej šálke čokolády počkali na pekárenské dobroty. Práve to donútilo Rudolfa po smrti otca viac investovať do výrobných strojov, ale takisto napríklad aj do obalovej techniky. Obrat sa zdvojnásobil, pribudli zamestnanci a v roku 1882 aj prvý export do európskych krajín.

Skutočný prevrat a svetová expanzia prišli až o desať rokov neskôr. Rudolf odišiel do dôchodku a podnik prenechal dvom synom. Paradoxne, podnik neposilnili, ale rozdelili. Mladší David Robert Sprüngli sa začal viac starať o pekárenské výrobky, predovšetkým známe perníkové tyčinky Sprüngli, ako aj čokoládové pralinky, a starší Johann Rudolf Sprüngli-Schifferli začal svoje kráľovstvo budovať čisto na čokoláde. Vyplatilo sa. Jeho ambície smerovali totiž najmä za hranice Švajčiarska.

Ako sa zrodil Lindt-Sprüngli
Málokto vie, že za svetovou slávou a rozmachom čokolád Lindt stoja tiež Sprüngliovci. Bola to však skôr taktika vychádzajúca z náhody. Johann Rudolf potreboval na väčší rozmach peniaze. Po smrti otca tak išiel s firmou Chocolat Sprüngli na burzu a za utŕžené prostriedky kúpil nielen efektívnejšie stroje, ale pustil sa aj do akvizícií. Pravdou je, že za desať rokov existencie jeho firmy vzrástli tržby o 250 percent. Lindt sa stal terčom už v roku 1899. Hoci sprüngliovská čokoláda bola známa, nebola taká lahodná a preslávená ako tá, ktorú vyrábal vtedy 24-ročný Rodolphe Lindt. Pritom sa vedelo, že vzniká len zo zmesi kakaa, tuku a vody, no aj tak...

"Viete prečo? Bol trochu zábudlivý, a raz večer zabudol vypnúť stroj, takže ten bežal do rána. Zmes kakaa, tuku a vody bola dokonale spojená, tekutá a lahodná,“ prezrádza pre HN časť príbehu terajšia hovorkyňa spoločnosti Silvia Kälin. Samozrejme, Sprüngli zaplatil za tento "jednoduchý“ recept, ako aj ochrannú známku Lindt, vtedy hriešne veľké peniaze - 1,5 milióna zlatých frankov.

Veľkej expanzii už nestálo nič v ceste. Hoci ju na čas zabrzdila prvá aj druhá svetová vojna, dokonca čokoláda bola len na prídel - 100 gramov na osobu na mesiac, Sprüngliovcom sa podarilo neštartovať biznis už krátko po vojne. Najväčšie zásluhy na tom mal nepochybne Rudolph R. Sprüngli, ktorý zomrel vlani ako 88-ročný a trinásť rokov, teda od roku 1981, sľuboval, že z postu výkonného šéfa odíde a bude sa venovať len sebe. Ako však tvrdil, "firma je dôležitejšia ako rodina“. Dnes je predstaviteľ najmladšej generácie Rudolf K. Sprüngli už len členom manažmentu a vedie vlastnú konzultačnú spoločnosť. Rodina dosah na rozhodovanie firmy Lindt & Sprüngli nemá, keďže je verejne obchodovateľnou spoločnosťou. "Pán Sprüngli je však členom pre jeho schopnosti,“ vysvetľuje nám hovorkyňa Sylvia Kälin.

Tajomstvá uchované doma
Úplne opačnú stratégiu zvolila druhá vetva Sprüngliovcov, vedená spomínaným Davidom Robertom Sprünglim. Jeho potomkovia počnúc Hermanom Sprünglim si totiž osvojili recept úspechu - uchovať ho "pod perinou“, a teda neexpandovať cez franchisingové podniky, ale výrobky len exportovať. Tak napríklad pred časom predseda výkonnej rady a predstaviteľ už šiestej generácie Tomas Prenosil otváral zastúpenie v Dubaji, kde však tiež nie je závod a kam sa niekoľkokrát do týždňa výrobky dovážajú. "Len tak si uchovajú čerstvosť,“ tvrdí pre HN hovorkyňa firmy Marta Howald. Vyše 170-ročná firma dodnes na rozdiel od Lindt & Sprüngli, s ktorou už nemá nič spoločné, beží z 90 percent na ručnej výrobe a každá pralinka sa tak ručne vyrába a zdobí. "Spolu s pekárenskými výrobkami pritom ide o 1 700 druhov. Aj to sú recepty na úspech,“ dodáva.