Pre HN to potvrdil Martin Zahorec, výkonný riaditeľ firmy, ktorá vznikla pred rokom. Jej majoritným vlastníkom je rovnomenná kanadská spoločnosť z Vancouveru. Menšinovým podielnikom je firma Pideco CGF z Košíc, ktorá má pridelený dobývací priestor ložiska.
Drahá voda
Investor mieni baňu environmentálne zabezpečiť, odčerpať vodu, dať do poriadku podzemné priestory a postaviť úpravňu. Spolu s mestom a baníckym spolkom Bratstvo plánuje v nevyužitých priestoroch zriadiť banský skanzen. Odhaduje, že by to mohlo spolu stáť až pol druha miliardy korún. Prínosom by bolo vytvorenie asi tristo nových pracovných miest a oživenie baníckych tradícií v meste.
"Chceme sa stať strategickým investorom rožňavského priemyselného parku a uchádzať sa o investičné stimuly od štátu," dodal Zahorec. Väčšinu peňazí na projekt si podľa neho firma zoženie z vlastných a bankových zdrojov, v čom nevidí problém. Kanadská materská spoločnosť je registrovaná na burze, jej investormi sú silné fondy a v štáte Colorado v Spojených štátoch prevádzkuje baňu na zlato.
Rudu skúšajú v USA
"Je to síce menšia, ale hodnotná baňa," tvrdí. Podobný potenciál vidí aj v Mária bani. Ložisko na žile Strieborná s obsahom zlata, striebra, medi, antimónu a ďalších vzácnych kovov považuje za veľmi perspektívne. Jeho hodnota v posledných rokoch vďaka stúpajúcim cenám kovov výrazne rástla a dobývanie by mohlo byť ekonomicky efektívne aj po zarátaní nemalých nákladov na odčerpanie vody a zasanovanie bane. Dosiaľ bola najväčším problémom zamýšľanej ťažby ekologicky prijateľná technológia spracovania rudy.
"V súčasnosti končia v Colorade poloprevádzkové pokusy a táto prekážka bude vyriešená," ubezpečuje Zahorec s tým, že pôjde o technológiu zodpovedajúcu európskym štandardom ochrany životného prostredia. Príprava projektu, spracovanie rôznych štúdií, posudkov a získanie povolení však podľa neho uskutočnenie zámeru neumožnia skôr ako do piatich rokov. "Vtedy by malo byť už všetko jasné," dodáva.
Zatopenie odobril štát
Mária baňa patrí medzi najstaršie ložiská v okolí Rožňavy. Meď a striebro sa v nej dobývali už v 14. storočí. Vo väčšom začala ťažba počas druhej svetovej vojny a vrchol dosiahla v osemdesiatych rokoch, keď bola považovaná za najperspektívnejšie ložisko bývalého štátneho podniku Železnorudné bane. Aj preto sa v roku 1989 začalo s veľkou investíciou do rozšírenia ťažby, ktorá mala cieľovo dosiahnuť až 200-tisíc ton ročne. Po ekonomickej transformácii bola investícia zastavená. Baňa sa stala súčasťou podniku Želba, ktorý bol v roku 1998 sprivatizovaný. Želba však skončila v konkurze. Ešte predtým, v roku 2000, sa však krachujúca firma pre údajnú ekonomickú neefektívnosť rozhodla baňu zatopiť a štát s tým súhlasil. V súčasnosti je už tretí rok pod vodou.
Kovy za miliardy
Najcennejšou časťou Mária bane je žila Strieborná. Obsahuje niekoľko miliónov ton rudy s obsahom železa, medi, striebra, zlata, antimónu, ortuti a ďalších kovov. Ďalšie milióny ton perspektívnych zásob ešte nie sú podrobne preskúmané. Hodnota ložiska sa odhaduje na 16 až 20 miliárd korún a je predpoklad, že bude rásť. Podľa odborníkov je to najcennejšie ložisko farebných kovov na Slovensku. Pri ťažbe stodesaťtisíc ton rudy ročne by sa z neho dalo získať 1 800 ton medi, 40 ton striebra, 90 kilogramov zlata a asi 1 100 ton antimónu. Spracovaním rudy sa v deväťdesiatych rokoch zaoberal Geotechnologický ústav Slovenskej akadémie vied i Banícka fakulta Berg Technickej univerzity v Košiciach. Skupina výskumníkov pod vedením profesora Félixa Sekulu dotiahla skúšky až do štádia úspešných poloprevádzkových pokusov, ale nenašiel sa investor, ktorý by projekt uskutočnil. Navyše sa v tom čase začala baňa zatápať a ekonomická efektivita projektu nebola vzhľadom na ceny kovov jednoznačná.