To znamená ukončenie monopolu štátnych pôšt na doručovanie listov do 50 gramov. Trh so zásielkami nad túto hmotnosť je liberalizovaný od roku 2006 a so zásielkami nad 350 gramov ešte z roku 1997.
Tak ako ďalších 13 štátov, aj Slovensko využilo možnosť nechať sa zapísať na zoznam krajín, ktoré trh môžu otvoriť až v roku 2013. Popri väčšine nováčikov v únii, ktorí do nej vstúpili v máji 2004 a 2007, sa k zoznamu pripojili ešte Grécko a Luxembursko. Tieto štáty sa o dlhšiu lehotu na otvorenie trhu snažili najmä pre svoju geografickú polohu. Túto možnosť nevyužilo podľa Associated Press Bulharsko, Estónsko a Slovinsko, ktoré tak budú musieť svoj trh liberalizovať už od roku 2011.
Nezaujímavý vidiek
Na úplnú liberalizáciu trhu v hodnote 88 miliárd eur (2,98 bilióna Sk) čaká viacero súkromných spoločností. Sektor zamestnáva v Európskej únii zhruba 5,2 milióna ľudí, ktorí ročne dodajú 490 miliónom zákazníkov 135 miliárd zásielok.
Európska únia pôvodne navrhla spustenie úplnej liberalizácie už od roku 2009, no proti tomu sa postavilo viacero členských štátov. Obávali sa, že štátne monopoly prídu o lukratívne časti trhu, zatiaľ čo tie problematické a finančne nezaujímavé im zostanú. Ide práve o spomínané financovanie univerzálnej služby, ktorú štátne monopoly musia povinne poskytovať. Univerzálna služba znamená, že štátna pošta musí svojim obyvateľom, aj tým žijúcim v odľahlých a ťažko dostupných oblastiach, zabezpečiť dodávku pošty denne aspoň raz a päť dní v týždni.
To je problém aj Slovenskej pošty. Tá by si však, ako informovala HN, chcela udržať dominantné postavenie na vnútroštátnom trhu listových a balíkových služieb, a to aj napriek vzrastajúcemu konkurenčnému prostrediu a znižovaniu výhrady (na listové zásielky pod 50 g). Aby nestratila svoj trhový podiel ani po úplnej liberalizácii poštového trhu, zákazníkov si chce udržať najmä zvyšovaním kvality a zjednodušovaním procesu pri využívaní jej služieb.
Rozhodnú kompenzácie
Aj pre tento problém využilo Slovensko možnosť posledného možného dátumu, ktorý mu dáva šancu využiť skúsenosti iných štátov s liberalizáciou.
Ako pre HN povedala Jarmila Brichtová z Odboru pôšt Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, zapísanie sa na zoznam bolo vždy zámerom Slovenska, no s tým, že nie je vylúčené otvoriť náš trh aj skôr. "Radi by sme však využili skúsenosti, aké budú mať ostatní z uplatňovania kompenzačného fondu slúžiaceho na financovanie bremena, ktoré bude vyplývať práve pre poskytovateľa univerzálnej služby," povedala Brichtová. "Ak budú podmienky priaznivejšie, v takom prípade sa môžeme pripojiť (k liberalizácii) aj skôr," dodala. Ministri včera rozhodovali aj o tom, akým spôsobom sa bude môcť kompenzovať povinnosť univerzálnej služby, no výsledok rokovaní nebol do uzávierky známy.
Podľa agentúry Reuters doteraz úplne liberalizovali svoj trh s poštovými službami Veľká Británia, Fínsko a Švédsko. Najbližšie sa na takýto krok chystajú Nemecko a Holandsko, ktoré chcú svoje trhy otvoriť konkurencii na budúci rok. Vzhľadom na veľkosť spomínaných trhov by tak od januára 2008 bolo liberalizovaných 55 percent trhu s listovými zásielkami v Európskej únii. Práve Holandsko s Nemeckom by mohli slúžiť ako vzor na prípadné ďalšie kroky.
Zatiaľ čo v únii ešte len zvažujú liberalizáciu trhu, v Japonsku práve včera odštartovali privatizáciu svojej pošty, ktorá sa tak podľa BBC po 136 rokoch činnosti zmení zo štátnej na štyri súkromné spoločnosti. Že nejde o drobnú operáciu, potvrdzuje aj fakt, že aj po rozdelení na štyri firmy bude tá, ktorá bude mať na starosti riadenie bankových a poisťovacích operácií, najväčšou bankovou inštitúciou na svete. Banková divízia Japan Post má 400 miliónov účtov a aktíva v prepočte za tri bilióny dolárov (71,5 bilióna Sk), čo ich robí najväčšími na svete.
Ako liberalizujú
Už liberalizovaný trh - Veľká Británia, Fínsko, Švédsko
Otvorenie budúci rok - Holandsko, Nemecko
Otvorenie v r. 2011 - Bulharsko, Estónsko, Slovinsko
Liberalizácia v r. 2013 - ostatné štáty únie vrátane Slovenska