Niekoľkomesačná snaha rakúskeho ropného a plynárenského koncernu OMV ovládnuť maďarského konkurenta MOL musí ešte počkať. Oficiálne stanovisko Európskej komisie síce bude známe až po prázdninách, ako pre HN potvrdila aj komisárka pre hospodársku súťaž Neelie Croesová. Brusel však už zaslal rakúskemu koncernu výhrady, ktoré musí odstrániť, ak chce získať povolenie od komisie.
Čo hrozí
"Európska komisia v stanovisku, ktoré poslala OMV, nedala presné odporúčania, ako odstrániť výhrady, ktoré má. Dokument hovorí len o oblastiach, ktoré komisiu znepokojujú z hľadiska rozvoja konkurencie. Je v plnej miere na nás, aby sme navrhli príslušné opatrenia," uviedol pre HN hovorca OMV Thomas Huemer.
Hovorca komisárky Croesovej Jonathan Todd hlavné výhrady komisie uviesť nechcel. "Nekomentujeme záležitosti práve prebiehajúcich akvizícií," uviedol pre HN. Podľa Huemera však Európska komisia najväčšiu pozornosť sústredí na oblasť rafinácie a marketingu, teda na retail, veľkoobchod s produktmi rafinérií a podobne.
Práve tieto oblasti sa pritom stali hneď od začiatku problematickými, kde by mohol koncern v prípade prevzatia MOL-u získať dominantné postavenie na trhoch v strednej Európe. Týka sa to napríklad aj Slovenska, kde MOL vlastní až 98,4 percenta akcií Slovnaftu a OMV tu má aj svojich 91 čerpacích staníc. Podobne dominantné postavenie by získal aj v Česku, Maďarsku a Rakúsku. V prípade, že by sa obe spoločnosti zlúčili, disponovali by rafinačnou kapacitou v objeme 860-tisíc barelov ropného ekvivalentu za deň.
Komisia, ktorá začala prípad posudzovať už začiatkom marca, prerušila po prvý raz skúmanie akvizície v máji, a to pre nedostatok informácií o cenách na čerpacích staniciach OMV. Koncern musí aj teraz čo v najkratšom čase dodať vysvetlenie a poslať do Bruselu odporúčania, ako chce riešiť situáciu v spomínaných oblastiach.
"V súčasnosti pozorne analyzujeme stanovisko komisie," potvrdil Huemer. Definitívne stanovisko by mala komisia vyriecť 18. septembra.
Únik MOL-u
Rakúska spoločnosť, ktorú sčasti vlastní štát, získala už v lete 20,2-percentný podiel v MOL-e a na jeseň podala ponuku na prevzatie zvyšných akcií. MOL však ponuku, ktorá ju vtedy ohodnotila na 14 miliárd eur (v prepočte 425 miliárd Sk), odmietol ako prinízku. MOL zároveň začal skupovať vlastné akcie a do boja sa zapojil aj štát. Na jeseň prijal zákon chrániaci koncern pred nepriateľským prevzatím, známy ako Lex MOL.
OMV sa už dokonca obrátil aj na Európsku komisiu, ktorá skúma, či je spomínaný zákon v súlade s európskou legislatívou. Žalobu má na stole aj maďarský súd, a to kvôli nedávnemu rozhodnutiu akcionárov MOL-u na valnom zhromaždení, kde vedenie odkleplo predaj akcií iným podnikom, predovšetkým českému energetickému koncernu ČEZ. No OMV napríklad nepochodil na maďarskom súde pri požiadavke zrušenia limitu, ktorý v stanovách firmy obmedzuje hlasovacie práva jednotlivých akcionárov MOL-u len na desať percent, bez ohľadu na výšku podielu.
Maďarský koncern začal aj viac investovať. S ČEZ podpísal spoluprácu pri výstavbe napríklad paroplynových elektrární v niektorých krajinách vrátane Slovenska. Svoj nesúhlas s prevzatím vysvetľuje tým, že by OMV získal monopolné postavenie v regióne. Už skôr sa však objavili informácie, že by MOL do istej miery s prevzatím súhlasil, ak by OMV podiely, prípadne napríklad čerpacie stanice v niektorých krajinách predal, a to aj v prípade Slovenska. To hovorca OMV Thomas Huemer už niekoľkokrát pre HN vylúčil.