Hoci rodinný podnik vedie nateraz už piata generácia Rothschildovcov, nedá sa povedať, že tak úspešne, ako si to predstavoval zakladateľ dynastie Mayer Amschel. Žijúci členovia z viac ako 90-člennej dynastie síce tiež vlastnia honosné nehnuteľnosti, zbierky obrazov a iného umenia a bezkonkurenčné francúzske vinice, no ani jeden z nich sa neobjavil v zostave miliardárov časopisu Forbes. Ako sa totiž zhodujú aj analytici z biznisu, práve vojnové obdobie, nacizmus a následné znárodnenie mali neblahý vplyv na biznis dynastie po celej Európe. Ich veľkou chybou vraj bolo, že ho nepreorientovali na vtedy sa rozmáhajúcu Ameriku.
Päť šípov, päť vetiev
Mayer Amschel začínal v 18. storočí ako drobný zmenárnik, šikovnosťou sa však vypracoval na frankfurtského finančníka a dokonca dvorného bankára hesenského kurfirsta. Zdrojom bohatstva mala byť Rothschild & Sons Bank, ktorá mala päť centier v Európe.
Aj v ich rodinnom erbe je päť šípov, hoci priezvisko Rothschild v doslovnom preklade z nemčiny znamená červený ochranný štít. Bolo to však rozhodnutie Mayera Amschela, ktorý rozmáhajúci sa biznis rozdelil medzi svojich piatich synov. Len jeden z nich, najstarší Amschel, ostal u otca a viedol frankfurtskú pobočku banky, James odišiel do Francúzska, Carl viedol neapolskú pobočku, Nathan anglickú a napokon Salomon rakúsku. Rodinná legenda pritom vraví, že na smrteľnej posteli Mayer Amschel synom prízvukoval, že len vtedy ostanú silní, ak zostanú pokope. Dnes je hlavou dynastie barón Eric de Rothschild z piatej generácie rodiny.
Najúspešnejšími vetvami boli britská a francúzska. A práve napoleonské vojny priniesli rodine najväčší čas prekvitania. Nathan Mayer síce v Anglicku začal s textilnou fabrikou v Manchestri, no už v roku 1811 zakladal britskú pobočku rodinnej banky. Práve cez ňu štedro dotoval vojvodu z Wellingtonu v boji proti Napoleonovi v Španielsku a Portugalsku, dokonca za spolupráce ďalších bratov vytvoril v Európe sieť, vďaka ktorej sa podarilo presúvať zlato a informácie na "správne miesta“. Aj preto sa možno o celý deň skôr dozvedel o wellingtonskom víťazstve pri Waterloo ako vtedajší vládni predstavitelia.
Okrem toho, že vláde poskytoval dlhodobé pôžičky, zachránil od krachu štedrou injekciou aj Bank of England. V jeho práci pokračoval i jeho syn Lionel, ten dokonca vláde v roku 1875 zafinancoval operáciu Suezský prieplav, čo bolo zrejme vďakou za to, že sa stal napriek židovskému pôvodu prvým členom britského parlamentu.
Rothschildovci tak v Británii, ako aj vo Francúzsku investovali tiež do železničnej siete. Nathanov vnuk Alfred de Rotschild, ktorý dostal ako jeden zo štyroch z 32-člennej britskej rotschildovskej vetvy titul baróna, viedol celých dvadsať rokov aj Bank of England. Vetva bola úspešná i v ťažobnom priemysle. Nielen pokiaľ ide o ich "zálusk“ na Rio Tinto, ale aj na ťažbu v juhoafrických diamantových baniach cez De Beers, ktorej boli najväčším akcionárom. Darilo sa im dokonca i v ťažbe ropy v azerbajdžanskom Baku, svoj podiel a firmu Mazut Transportation Society však začiatkom 20. storočia predali nadnárodnej Royal Dutch Shell.
Hra na dve strany
Rothschildovci však hrali na obe strany. Francúzska pobočka, ktorú zakladal James Mayer de Rothschild, sa nebránila vzťahom s vládou za Napoleona, pomáhala či už pri výstavbe železníc, alebo vôbec rozkvete hospodárstva. Aj tu sa ukázalo prospešné byť na "správnej“ strane. Rothschildovci sa vypracovali na uznávaných poradcov pri fúziách a akvizíciách. Hoci mal James dvoch synov, väčšiu pozornosť si vyslúžil jeho synovec Nathaniel, syn Nathana Rotschilda. Práve on stojí za rozkvetom druhého "rotschildovského biznisu“. V roku 1853 totiž kúpil vinicu Chateau Brane Mouton a preslávil ju značkami vín nesúcimi dodnes názov Chateau Mouton Rotschild. O 15 rokov neskôr James prikúpil susediacu vinicu, tiež dnes preslávenú Chateau Lafite.
Vo viedenskej pobočke sa Salomon Rotschild vypracoval takisto na uznávaného bankára, ktorého rodinná banka poskytovala služby najmä mocným. Syn viedol najväčšiu rakúsku banku Creditanstalt s pobočkami aj v Brne, Prahe či Budapešti a osobne sa priatelil s kniežaťom Klemensom Metternichom. Práve tieto priateľstvá, a najmä neskoršie s Ferdinandom I., umožnili rodine posilniť v roku 1822 pobočku v Neapole. Cisár Franc I. sa Salomonovi, bratovi Calmannovi (po príchode do Neapola si zmenil meno na Carl) a ich potomkom "odmenil“ za pomoc impériu udelením titulu baróna, čo ich oprávňovalo pred meno uvádzať šľachtický predikát de alebo von.
Z priateľstiev s vplyvnými možno ešte spomenúť Leopolda Saxe-Coburského, budúceho belgického kráľa, ktorý v roku 1829 prijal pozvanie do vily Carla von Rotschilda pri Neapole. A podobne mali "nos“ aj na Georgesa Pompidoua, ktorý istý čas viedol francúzsku rothschildovskú banku a neskôr sa stal francúzskym prezidentom.
Pád a vzostup impéria
Ani tieto priateľstvá však rodinnému klanu nepomohli zvrátiť hrozby pádu impéria. Jednak urobila svoje kríza v 30. rokoch a jednak druhá svetová vojna. Práve tam bol židovský pôvod prekážkou. V Rakúsku a Nemecku prišiel rod o väčšinu majetku a umeleckých diel, ktoré nacisti dali Umelecko-historickému múzeu. Bettine von Rotschild sa sčasti (250 diel v hodnote vtedajších sto miliónov dolárov) podarilo v roku 1999 dostať umelecké predmety späť. Pred siedmimi rokmi aj ruská vláda vrátila 400-tisíc dokumentov rodiny, ktoré nacisti zhabali. Dnes sú súčasťou obrovského rodinného archívu v Londýne.
Podobné problémy zažila aj neapolská pobočka, ktorá ohlásila uzavretie.Trpkú príchuť povojnovej rovnosti socialistickej vlády spoznal tiež prapravnuk zakladateľa dynastie Guy de Rotschild. Hoci sa v roku 1963 dostal na obálku prestížneho časopisu Time, po nástupe vlády Francoisa Mitterranda v roku 1982 prišlo na rad znárodnenie a dokonca aj zákaz používania názvu banky. Späť sa ju podarilo odkúpiť až pred dvadsiatimi rokmi za Jacqua Chiraca.
Rothschildovský biznis dnes nemá tú silu ako kedysi. Napriek tomu sú pobočky banky stále uznávané, dokonca podľa údajov Thomson Financial sa britská pobočka podieľala v roku 2006 ako poradca pri akvizíciách a fúziách v Británii v objeme 104,9 miliardy dolárov, čo ju zaradilo na druhé miesto. V danom roku hlásila aj zisk pred zdanením vo výške 83,2 milióna libier.
Takmer pred piatimi rokmi získal Jacob Rothschild dôveru ruského miliardára Michaila Chodorkovského a odkúpil od neho akcie vtedajšieho gigantu Jukosu za 13,5 miliárd dolárov, keď mal o ne ruský finančník v nemilosti Kremľa prísť.
Stále aktívny je Rothschild Investment Trust, ktorý od roku 1980 vedie štvrtý barón v poradí Jacob Rothschild. Impérium už pokrylo takmer celú Európu, investičná banka Edmond de Rothschild pôsobí aj na Slovensku. Vo Francúzsku získala rodina zbraň v podobe tlače, keď je najväčším akcionárom francúzskeho denníka Liberation.
| Prečítajte si aj: |
| Ženy, víno, umenie. A pompéznosť „Sme rodina, nie neosobná korporácia,“ povedal raz v jednom z rozhovorov pre zahraničnú tlač Guy Rothschild z francúzskej vetvy slávneho rodu. Aj on, podobne ako jeho predkovia, sa držal „rothschildovského špecifika“, že majetok musí zostať v rodine, aby bola dynastia úspešná. Výsledkom bolo, že Rotschildovci sa brali medzi sebou. Muži si zväčša hľadali nevesty medzi sesternicami z druhého a tretieho kolena, dokonca aj v prípade, keď sa s prvou manželkou rozviedli. Celý článok >> |
| Prečítajte si aj: |
| Neunikli konšpiráciám „Žiadny minister nemá také spojenie s tajnými agentmi a politickými špiónmi ako Sidonia. Katalóg jeho spojencov vo forme Grékov, Arménov, Maurov, tajných Židov, Tatárov, Cigánov, vandrujúcich Poliakov a karbonárov (talianski revolucionári organizovaní okolo roku 1811), vrhá divné svetlo na tieto agentúry, o ktorých svet vo všeobecnosti vie tak málo, ale ktoré veľmi vplývajú na verejné dianie,“ napísal o Lionelovi Rothschildovi Benjamin Disraeli, ktorý ho v novele Coningsby predstavil ako Sidoniu. Celý článok >> |
| Dynastia Rothschildovcov Mayer Amschel Rothschild (1744 – 1812) – zakladateľ dynastie a banky Rothschild & Sons, ktorá sa stala so svojimi piatimi pobočkami prvotným zdrojom bohatstva rodu. Amschel Mayer Rothschild (1773 – 1855) – najstarší syn, ktorý stál na čele nemeckej vetvy a spolu s otcom viedol banku vo Frankfurte. Salomon Mayer Rothschild (1774 – 1855) – stál na čele rakúskej vetvy a pričinil sa o zisk titulu baróna pre seba a nasledovníkov. Nathan Mayer Rothschild (1777 – 1836) – viedol veľmi úspešnú londýnsku pobočku a založil britskú vetvu dynastie. Calmann Mayer Rothschild (1788 – 1855) – založil pobočku v Neapole, po príchode si zmenil meno na Carl. James Mayer Rothschild (1792 – 1868) – založil francúzsku vetvu. Guy de Rothschild (1909 – 2007) – štvrtá dynastia, šéfoval francúzskej Imétal, ktorá finančne zastrešovala investície do ťažobného priemyslu v Británii a USA. V roku 1963 sa dostal aj na obálku časopisu Time. Lionel de Rothschild (1808 – 1879) – syn Nathana Mayera sa ako prvý stal členom britského parlamentu napriek židovskému pôvodu. Alfred de Rothschild (1842 – 1918) – úspešný člen britskej vetvy, viedol 20 rokov Bank of England. Nathaniel de Rothschild (1812 – 1870) – pochádza z britskej vetvy, po sobáši sa presťahoval do Francúzska, kde kúpil vinice a rozšíril biznis o víno. Bettina von Rothschild (narodená 1924) – piata dynastia rakúskej vetvy, do povedomia vstúpila financovaním budovy izraelského Najvyššieho súdu.
|