Som August Oetker. Ale Dr. Oetker je viac

A zjavne aj najznámejším. Keď v roku 2007 zomrel vtedajší šéf Rudolf-August Oetker, tlač písala, že odišiel kráľ pudingov či najväčší nemecký pivovarník. A zjavne on, ako aj jeho terajší nástupca August Oetker, si vyslúžili prezývku stratégov.

Ich majetok v roku 2006 ohodnotil časopis Forbes na 7,15 miliárd eur. V danom roku firma dosiahla vo svete aj podobný obrat, 7,6 miliárd eur.

Oetkerovci postupne poskupovali to najlepšie. Ako tvrdia, kvalita je najlepší recept. Výrobný závod má spoločnosť dokonca aj na Slovensku a do svojho impéria prevzala výrobu známeho BB pudingu, Solamylu a Zlatého klasu či výrobcu mrazenej pizze Romagna a Giuseppe. " Vedúca potravinárska spoločnosť na trhu poskytuje našim zákazníkom najvyššiu kvalitu inovatívnych produktov,“ tvrdí firma Oetker. Ako k tomu pre HN poznamenal aj generálny riaditeľ pre Českú a Slovenskú republiku Jozef Debrecký, firma stavia na tradícii. Aj preto má svoje výrobné závody pokiaľ ide o výrobu mrazených či sušených potravín a poživatin v 24 krajinách vo svete.

Lahôdky z lekárne
Všetko sa to začalo v malej nemeckej lekárni v Bielefelde. Rodák z Obernkirschenu August Oetker si tu v roku 1891 spolu s manželkou kúpili Aschoffsche Apotheke, malú lekáreň, kde v zadnej izbe pripravoval August jednotlivé prášky. Tam sa zrodil aj jeho prvý vynález - miešaním ingrediencií vytvoril prášok do pečiva, s ktorým o dva roky prerazil aj na trhu. Pravda, už pod značkou Backin patriacou do Oetker-Gruppe. Hoci vtedy to bola malá rodinná firmička, Oetker už vtedy začal strategicky baliť prášok do dvadsaťgramových balení za desať fenigov, ktorý " zaručoval gazdinkám vynikajúci výsledok v pečení pri použití pol kilogramu múky“ . A jemu zisk.

Kým prášok do pečiva dostal patentovú ochranu, prešlo ešte deväť rokov. Oetker však už vtedy vedel, že výrobky musia mať nejaké označenie, aby ich zákazníci mohli rozpoznať. Do loga firmy sa tak spočiatku dostal prekypujúci kalich, ktorý mal symbolizovať " pracujúci“ prášok Original Bakin v ceste. Práve Oetker s obľubou šíril, že " múdra hlava používa len prípravky označenia Dr. Oetker“ , čo sa neskôr stalo aj sloganom spoločnosti. Oetker nebol prvý, ktorý prášok vynašiel. Nemecký profesor Justus von Liebig vynašiel tento prášok spolu so svojou študentkou z Ameriky ešte pred ním. No kým oni ho začali ponúkať jednotlivým pekárňam, Oetker stavil práve na gazdinky, a teda domácnosti.

Netrvalo preto dlho a v roku 1899 zakladateľ vyhlásil aj súťaž, ktorá by poskytla firme nezameniteľné logo. Traduje sa, že jeden z bielefeldských litografov Theodor Kind poňal úlohu s iným významom " ein heller Kopf“ , ktorý v nemčine má. A síce " svetlá“ hlava. Hocijako, múdra aj svetlá hlava bola na svete. Za objekt svojho zobrazenia si vybral siluetu svojej dcéry Johanny, na ktorej portrét s označením " múdra hlava“ dostala firma v roku 1890 od berlínskych úradov patent.

Vlastníctvom loga bola už rodina na krok od toho, aby zamenila lekáreň za prvú továreň a sortiment rozšírila o vanilkový cukor, pudingy a ďalšie ingrediencie potrebné na pečenie a varenie. Už po piatich rokoch tak Oetkerovci zdvihli len predaj práškov do pečiva na 50 miliónov kusov ročne.

Podnik v ohrození
Firma začala expandovať do zahraničia - rakúskeho Badenu - ešte pred prvou svetovou vojnou. Do rodinného impéria už vtedy zakladateľ zasväcoval aj syna Rudolfa. Ten však vojnu neprežil, dokonca sa nedožil ani narodenia syna Rudolfa-Augusta. Keď zomrel aj starý pán, vedenia sa nakrátko ujala jeho žena Ida a následne rodinné žezlo prevzal jej nový manžel Richard Kaselowsky. Hoci mu v tele oetkerovská krv neprúdila, podnik reštartoval. Zrodili sa dve nové divízie podnikania - nákladná lodná doprava a pivovarníctvo, v ktorých firma podniká dodnes. Pre rodinný podnik znamenal aj hrozbu. Bol členom nacistickej strany. Sčasti to síce počas druhej svetovej vojny bola výhoda, dokonca sa hrdila titulom národnosocialistického modelu spoločnosti, neskôr však musela prispieť do kompenzačného fondu, ktorým sa odškodňovalo využívanie zajatcov na prácu.

Rodina síce nikdy nepustila podnik z rúk, no zároveň nikdy nepripustila, aby sa záujmy rodiny povýšili nad záujem firmy. Hoci po jej členoch je v rodisku firmy pomenované múzeum, zimné klzisko Oetker-Eisbahn či koncertná sieň Rudolf-Oetker a rodina vlastní aj sieť hotelov Oetker Hotel Collection, terajšia hlava dynastie, pravnuk August Oetker, to jasne zopakoval: " Záujem spoločnosti je nad záujmom rodiny.“

Práve počas jeho pôsobenia a pôsobenia jeho predchodcu Rudolfa Augusta, ktorý zomrel v roku 2007, sa firma najviac rozšírila. Začala zakladať výrobné divízie vo Veľkej Británii, Francúzsku, v Taliansku, Dánsku, Belgicku. Začiatkom deväťdesiatych rokov prišla na rad stredná a východná Európa, a Rusko. Oetker odkúpil závody na výrobu sektu, patril mu liehovar Wodka Gorbatschow a pivárne Binding a Dortmunder Aktienbrauerei.

Oetker na plátnach kín
Firma využívala všetky spôsoby svojho presadenia. Dokonca v dvadsiatych rokoch stavila aj na reklamy na filmovom plátne, kde v krátkom filme vysvetľovala gazdinkám kvalitu svojich výrobkov. Dnes má firma oveľa rafinovanejšie spôsoby. Popri klasickej reklame ponúka receptáre či kalendáre, a zmesy na výrobu už ponúka tak, že ju zvládnu aj deti.

" Orientujeme sa na dve veci, aby sme dosiahli vedúce postavenie na trhu, čo sa nám vo všetkých segmentoch darí a aby sme dosahovali adekvátny rast, čo sa nám tiež darí,“ prízvukuje generálny riaditeľ pre Českú a Slovenskú republiku Jozef Debrecký. Dôkazom je podľa neho medziročný rast o desať percent. " Vlaňajší obrat dosiahol 700 miliónov korún (23,2 milióna eur),“ dodal.

Dr. Oetker však už niekoľko rokov rozkladá mieru rizika medzi divízie pôsobiace značne samostatne. Popri spomínaných a tej základnej, potravinárskej, ku ktorej patria suché a mrazené potraviny a požívatiny, firma podniká aj v divízii vína a alkoholu. Oetkerovci napríklad aj na Slovensku vlastnia seredský Hubert. V bývalom Československu zakotvila rodina ešte v roku 1923 v Továrně požívatin Brno. Hoci kvôli neskoršiemu vyvlastneniu bolo možné zohnať jej výrobky v šesťdesiatych rokoch len vo vtedajšom Tuzexe, začiatkom deväťdesiatych rokov odštartovala opätovne aktivity v oboch krajinách.

Slovenské špecifikum
" Dr. Oetker je stále organizačne a personálne prepojený s Dr. Oetker Česká republika. Boleráz, ktorý je jedným zo štyroch výrobných závodoch v týchto dvoch krajinách, spoločnosť odkúpila od vtedajšej firmy Slovamyl,“ vysvetľuje Debrecký. Ako k tomu podotkol výrobný riaditeľ Jozef Baránek, v Boleráze sa ročne vyrobí okolo 80 miliónov malospotrebiteľských aj veľkospotrebiteľských balení, teda okolo 3500 ton. To je asi 98 druhov. " Špecifickým druhom pudingu, ktorý sa nevyrába nikde inde, je BB Puding a Zlatý klas,“ dodáva.

Podnik vyváža prevažne do Česka, ale aj Chorvátska, Macedónska, Slovinska či Litvy. " Skoro v každej krajine je divízia, ktorá sa zaoberá výrobou pre danú krajinu, aby tu bola zachovaná blízkosť k spotrebiteľovi,“ vysvetľuje generálny riaditeľ Debrecký.