Do tohto ekobiznisu sa púšťa čoraz viac firiem, ktoré podnikajú v poľnohospodárstve. Dôležitým impulzom sú i eurofondy, ktoré umožňujú výhodne prefinancovať časť investičných nákladov. S obnoviteľnými zdrojmi dokážu pokryť energetické potreby menšieho podniku či zásobovať rozvodnú elektrickú sieť.
Investujú i energetici
Bokom však neostávajú ani veľké energetické koncerny. Ako príklad môže poslúžiť skupina E.ON, ktorá na juhu stredného Slovenska plánuje postaviť až dve bioelektrárne - každú s výkonom približne jeden megawatt. V Hontianskych Moravciach a Ladzanoch, kde už vytvorili spoločné podniky s miestnymi samosprávami a dodávateľmi biomasy, plánujú investovať viac ako 130 miliónov korún. Základnou surovinou na výrobu bioplynu bude kukuričná siláž, ktorú budú dodávať miestni farmári.
Podobný projekt už niekoľko rokov funguje v Hurbanove na juhozápadnom Slovensku. Bioplynovú elektráreň s výkonom 0,28 megawattu tam prevádzkuje firma Stifi. Podľa konateľa Štefana Štifnera boli a stále aj sú jedinou bioplynovou stanicou, ktorá ako základnú vstupnú surovinu používa výlučne kukuričnú siláž. "Na Slovensku, v Čechách ani Maďarsku takýto projekt zatiaľ nie je v prevádzke. Väčšina podnikov podnikajúca v tejto oblasti totiž využíva močovku,“ vysvetľuje Štifner, podľa ktorého v Hurbanove plánujú zvýšiť výkon elektrárne na 0,6 megawattu.
Prvé iniciatívy využívajúce exkrementy hospodárskych zvierat sa objavili už v 90. rokoch. Medzi priekopníkov patrí napr. Agroban z Bátky pri Rimavskej Sobote, ktorá pôvodne chovala až 13-tisíc ošípaných. Ich počet sa postupne znižoval až na vlaňajších 3-tisíc kusov. Firma preto plánuje vyrábať bioplyn aj zo siláže. Biologický odpad vznikajúci pri chove dobytka využívajú na produkciu bioplynu aj poľnohospodárske družstvá v Kapušanoch, Brezove a ďalších miestach.
Úplne nový projekt onedlho pribudne v Chynoranoch na západnom Slovensku. Pripravuje ho tamojšie poľnohospodárske družstvo spolu s piešťanskou firmou Biochyn. Spracúvať budú biomasu z poľnohospodárskej výroby, hnoja a hnojovice z chovu hovädzieho dobytka. Teplo, ktoré sa nespotrebuje na vlastný proces výroby bioplynu ako ohrev fermentorov, sa bude ďalej využívať na sušenie dreva v sušiarni, na sušenie zeleniny v sušiarni zeleniny a na vykurovanie objektov v obci Chynorany. Elektrickú energiu predajú do verejnej siete.
Perspektívna siláž
Podľa Štefana Pepicha z Technického skúšobného ústavu pôdohospodárskeho sa na slovenských farmách denne vyprodukuje až 660-tisíc kubíkov exkrementov. Z tohto objemu by bolo možné vyrobiť až 241 miliónov kubíkov bioplynu. Zdá sa však, že v rámci pripravovaných podnikateľských zámerov nachádza väčšie uplatnenie skôr siláž alebo senáž. Z tejto biologickej suroviny totiž možno vyrobiť až šesťkrát viac bioplynu ako z močovky.
Tento trend potvrdzuje aj jeden z najväčších slovenských projektov, ktorý sa pripravuje v obci Buzitka pri Lučenci. Tamojšia firma Biotrend JPS plánuje investovať približne 620 miliónov korún do prevádzky, v rámci ktorej skombinujú výrobu bioplynu a bionafty.
Pribudnú nové zariadenia
Podľa štátnej koncepcie využívania biomasy sa má do roku 2013 na Slovensku vybudovať viac ako 100 bioplynových staníc. Ročne to predstavuje prírastok minimálne 15 bioelektrární pre kombinovanú výrobu tepla a elektriny s priemerným inštalovaným výkonom 500 kW. Sándor Gergely z Centra výskumu a vývoja v maďarskom Gyöngyösi tvrdí, že energetické využitie biomasy má do budúcnosti rozvojový potenciál porovnateľný napríklad s informačnými technológiami. Budúcnosť vidí najmä v menších zdrojoch, ktoré využívajú biomasu z bezprostredného okolia a minimalizujú náklady na dopravu.