Poslovia doručujúci správy panovníkom a veľmožom začali na území dnešného Slovenska s najväčšou pravdepodobnosťou už v období Veľkomoravskej ríše, hoci sa žiadne bližšie správy o ich existencii nezachovali. Prvé správy o uhorských kráľovských kuriéroch pochádzajú z jedenásteho storočia. Vtedy však určite ešte nikto na kráľovskom dvore netušil, že raz bude ich nástupcom Slovenská pošta.
Kráľovskí kuriéri mali v stredovekej spoločnosti výsady, ktoré im dovoľovali zhabať v prípade potreby každého koňa. Výnimka platila iba pre kone patriace cirkvi alebo kone osôb, ktoré práve mierili do kostola. Kuriérov v novoveku vystriedali poštové vozy, ktoré slúžili aj na prepravu cestujúcich. Prvé pošty v Európe začali vznikať z radov korporácií poslov. Poverenie vytvoriť v strednej Európe sieť poštových spojov dostali v roku 1 500 príslušníci šľachtickej rodiny Thurn-Taxisovcov. Členovia tohto rodu boli rakúskym cisárom vymenovávaní do funkcie najvyššieho dvorného poštmajstra až do roku 1564.
Poštová cesta
Už v polovici 16. storočia viedla cez územie Slovenska kráľovská poštová cesta Magna Via. Na Slovensku prechádzala cez mestá Bratislava, Trnava, Hlohovec, Topoľčany, Prievidza, Ružomberok, Lučivná, Levoča, Prešov, Michalovce a Sobrance. Poštové služby boli obsluhované súkromnými spoločnosťami až do roku 1743, keď boli rozhodnutím cisárovnej Márie Terézie na území rakúskej monarchie zoštátnené. V devätnástom storočí sa začali intenzívnejšie používať poštové schránky, vynašiel sa telegrafný a telefónny prístroj a na listoch sa začali používať prvé poštové schránky.
Nástupcom Rakúsko-uhorskej pošty po vzniku Československej republiky v roku 1918 bola Československá poštová správa. Prvou známkou, ktorú nový podnik pôsobiaci na území novej republiky v polovici decembra 1918 vydal, bola poštová známka s motívom Hradčian. Jej autorom bol jeden z najuznávanejších maliarov vtedajšieho Československa Alfons Mucha. Bola vydaná v hodnote päť a desať halierov československých.
Československá pošta
Počas prvej Československej republiky patrila pošta k jednému z najväčších podnikov. Poštové zásielky sa už v dvadsiatych rokoch minulého stroročia začali prepravovať okrem železnice aj lietadlami. K jej rozdeleniu opäť došlo počas druhej svetovej vojny. V rockoch 1939 až 1945 bola prevádzkovateľom poštových služieb na Slovensku Slovenská poštová správa.
Povojnové obnovenie Československej republiky poznamenalo aj rozvoj poštovníctva. Nový zákon o pošte prijatý Národným zhromaždením v roku 1946 nahradil rakúsky zákon platný v Čechách od roku 1837 a uhorský z roku 1850, platný na Slovensku. Zákon priniesol do poštovej prevádzky a terminológie celý rad moderných prvkov. Obdobie tesne po vojne bolo vyplnené aj opravami poštových úradov, telefónnych vedení a zničených technických zariadení.
Komunistický poriadok
Februárové udalosti roku 1948 priniesli znárodnenie štátneho podniku Československá pošta a ďalší rozvoj poštových služieb bol poznamenaný začlenením celej republiky do sovietskej sféry vplyvu. Komunistická moc tvrdo dopadla aj na zamestnancov poštového rezortu. V rámci akcie "Muži do výroby - ženy na poštu“, vyhlásenej v roku 1949, muselo poštové služby opustiť okolo 10 000 kvalifikovaných pracovníkov. Pošta sa dostala na okraj záujmu plánovaného socialistického hospodárstva, ktoré preferovalo rozvoj ťažkého a zbrojárskeho priemyslu.
Zmien v poštových službách bolo v období medzi rokmi 1946 - 1992 veľmi veľa, najväčšie sa uskutočnili v 60. rokoch 20. storočia. V roku 1963 boli poštové úrady nahradené poštami, bol zavedený nový znak spojov a doručovatelia dostali nové rovnošaty.
Prvé delenie
V roku 1963 vznikla tiež Ústredná správa spojov, po čiastočnej demokratizácii pomerov v rokoch 1968 - 1969 aj republikové ministerstvá pôšt a telekomunikácií. V riadení rezortu bol dôležitý už normalizačný rok 1971, keď vzniklo Federálne ministerstvo spojov Československej socialistickej republiky a ústredné riaditeľstvá spojov v Prahe a Bratislave, ktoré nahradili republikové ministerstvá. V roku 1973 boli zavedené poštové smerovacie čísla.
Dôležitou odvetvím pripravujúcim pracovníkov pre potreby poštovníctva bolo poštové školstvo. Prešlo dlhou cestou skvalitňovania výučby od poštových kurzov, na ktorých sa pripravovali budúci poštoví zamestnanci po 1. svetovej vojne, cez učilištia a stredné školy, až po vznik Vysokej školy dopravy a spojov, ktorá pripravovala zamestnancov spojov na vysokoškolskej úrovni. Rezort spojov nemal po druhej svetovej vojne samostatnú vysokú školu. V doprave, ktorá úzko súvisí aj s poštovými službami, pripravovala vysokoškolsky vzdelaných odborníkov od roku 1953 Vysoká škola železniční so sídlom v Prahe, ktorá sa roku 1959 premenovala na Vysokú školu dopravní. Tá sa v rokoch 1960 - 1962 presťahovala do Žiliny a od roku 1961 začala pripravovať odborníkov aj pre rezort spojov, a to ako jediná vysoká škola v celej Československej socialistickej republike. K premenovaniu školy na Vysokú školu dopravy a spojov však došlo až v roku 1980.
Po roku 1989 sa v meniacich sa spoločenských pomeroch transformovali aj poštové služby. Politická situácia však spela k rozdeleniu republiky, a tak sa napokon v roku 1993 vznikom dvoch samostatných štátnych útvarov, Českej republiky a Slovenskej republiky, spoločná, niekoľko desaťročí trvajúca a len počas druhej svetovej vojny prerušená cesta československého poštovníctva definitívne rozdelila.
| Prečítajte si aj: |
| Slovenská pošta vznikla vďaka rozdeleniu Česko-Slovenska Rok 1993 bol prvým rokom existencie samostatného slovenského poštovníctva. Štátny podnik Slovenská pošta vznikol rozhodnutím Ministerstva dopravy, spojov a verejných prác Slovenskej republiky prvého januára 1993. V roku 1995 sa zmenilo sídlo ústredia Slovenskej pošty, ktoré sa premiestnilo z Bratislavy do Banskej Bystrice. Rozhodla o tom vtedajšia vláda pod vedením premiéra Vladimíra Mečiara, ktorá sa rozhodla do centra stredného Slovenska presunúť viacero inštitúcií s celoštátnou pôsobnosťou. V očiach verejnosti, a najmä Bratislavčanov, vyvolalo toto rozhodnutie otázniky týkajúce sa opodstatnenia Celý článok >> |