Niekoľkoročný zápas o gemerský mastenec v Slovenskom rudohorí pri obci Gemerská Poloma v okrese Rožňava naberá na obrátkach. Ložisko európskeho významu chcú získať spoločnosti Rozmin z Rožňavy a VSK Mining z Košíc. Obe firmy pritom vlastnia zahraniční akcionári. Do priblíženia sa k ložisku a vybudovania bane doposiaľ spolu preinvestovali stovky miliónov korún a lukratívnej ťažby sa nechcú vzdať. Obe strany totiž tvrdia, že na to majú nárok.
Stratili sa milióny
Kým Rozmin, ktorá o dobývací priestor za kontroverzných okolností prišla, rozpútala právnickú vojnu, VSK Mining, ktorá ho zasa údajne pochybne získala, v súčasnosti finišuje s budovaním bane. Akcionári Rozminu z kanadskej spoločnosti Belmount Resources a rakúskej Eurogas sa však mastenca nechcú za žiadnych okolností vzdať. "Cítime sa poškodení, chceme nápravu a budeme sa jej domáhať všetkými dostupnými prostriedkami," uviedol pre HN Alexander Danicek, nový konateľ Rozminu, zastupujúci rakúskych akcionárov.
Tí sa najnovšie obrátili listom na ministra hospodárstva a podali viacero podnetov na daňové riaditeľstvo, finančnú políciu i úrad boja proti korupcii. Žiadajú prešetrenie, podľa nich pochybných finančných operácií a zjednanie nápravy vo veci pridelenia dobývacieho priestoru štátnou banskou správou. Na generálnu prokuratúru adresovali tiež trestné oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného, daňového tajomstva a zneužitia účasti na hospodárskej súťaži. Na Okresný súd v Košiciach zasa podali žalobu na ochranu pred nekalou súťažou.
V hre sú miliardy
"Právne by nás nemalo nič obmedzovať. Máme verejne priznaný dobývací priestor, povolenie banskej činnosti a všetko robíme v súlade s legislatívnymi požiadavkami," tvrdí Július Smolár, konateľ spoločnosti VSK Mining. Investormi, ktorí za firmou stoja, sú rakúsky podnikateľ poľského pôvodu Jacek Engel a Rakúšan Friedrich Schmid, majiteľ spoločnosti Schmid Industrieholding. Tá je známa produkciou stavebných materiálov. Vyše štvorkilometrovú štôlňu, ktorá má sprístupniť mastenec na jar, razí firma Skanska. Preinvestovalo sa do nej vyše dvesto miliónov korún a v súčasnosti je dlhá 3 300 metrov. Skúšobné vzorky mastenca by sa mali dostať na povrch už budúci rok, s normálnou ťažbou sa počíta v roku 2010. V prvej fáze by mala mastenec spracúvať firma Genes z Hnúšte. Neskôr investor počíta s výstavbou vlastnej úpravne. Mastenec je považovaný za minerál tretieho tisícročia. Má široké uplatnenie v chemickom, vo farmaceutickom, v celulózovo-papierenskom i potravinárskom priemysle. Ložisko pri Gemerskej Polome ho obsahuje niekoľko miliónov ton vo vysokej čistote, čo predstavuje hodnotu miliárd korún.
Mastenec chcú viacerí
Pokusy dobývať mastenec pri Gemerskej Polome, ktorý bol objavený náhodne v roku 1985 pri hľadaní cínu, trvajú už pätnásť rokov. Od začiatku sa vo financovaní geologického prieskumu a jeho sprístupňovania vystriedali viacerí zahraniční investori. Od polovice deväťdesiatich rokov bola na ložisku aktívna firma Rozmin, ktorá v roku 2004 prišla o dobývací priestor. Dôvodom mala byť nedodržaná lehota na začatie dobývania, ktorú zákon stanovoval na tri roky. Banský úrad vypísal na jeho znovupridelenie výberové konanie. V ňom zvíťazila v tvrdej medzinárodnej konkurencii európskych hráčov neznáma účtovnícka firma Economy Agency RV, ktorá si podnikanie rozšírila o banskú činnosť iba mesiac pred tým. Neskôr projekt predala zahraničným investorom a dobývací priestor previedla na spoločnosti VSK Mining a VSK Eurotalc.
"Zistili sme, že víťazný projekt na ťažbu mastenca, na základe ktorého bol dobývací priestor pridelený, vznikol bez nášho súhlasu z našich materiálov, ktoré stáli viac ako päťdesiat miliónov korún. Aj toto sme zažalovali," konštatuje ďalší konateľ Rozminu Ondrej Rozložník.
"Sú to klamstvá. Ja som na tom dvadsať rokov robil a sú to aj výsledky mojej práce. Všetky údaje boli publikované a neboli žiadnym spôsobom chránené," tvrdí Peter Čorej, bývalý spoločník Rozminu, víťaz tendra na dobývací priestor a v súčasnosti technický poradca projektu firmy VSK Mining.
Na mastenec si stále brúsia zuby aj firmy Omya a Luzenac, ktoré ovládajú európsky trh. Nie je vylúčené, že po sprístupnení ložiska ho súčasní majitelia predajú. Pokusy o mimosúdnu dohodu s nimi mali i akcionári Rozminu. Ako sa HN dozvedeli, za akciový vstup do firmy VSK Mining im neúspešne ponúkali stiahnutie všetkých žalôb.
Chronológia kauzy
- 1985 - náhodne objavený mastenec pri hľadaní cínu
- 1997 - vzniká firma Rozmin so zahraničnými spoločníkmi, ktorá robí prieskum, projekty a štúdie
- 1998- 2004 - prieskumné a prípravné práce na otvárke bane, preinvestovaných cca 150 miliónov korún
- 2004 - Obvodný banský úrad v Spišskej novej Vsi odoberá Rozminu dobývací priestor
- 2005 - Víťazom výberového konania na pridelenie dobývacieho priestoru je neznáma firma Economy Agency RV
- 2005- Rozmin protestuje domáha sa nápravy. Tvrdí, že za kauzou bol politický tlak exministra hospodárstva Pavla Ruska, ten to popiera
- 2006 - VSK Mining pohlcuje Economy Agency RV a preberá i dobývacie práva, začína sa výstavba bane
- 2006-2007- Rozmin neuspeje so žiadosťou o nápravu ani u ruskovho nástupcu Jirka Malchárka, obracia sa na prokuratúru a súdy
- 2008 - Najvyšší súd SR vydáva rozhodnutie o porušení zákona banským úradom, Krajský súd v Košiciach zastavuje predbežným opatrením práce na ložisku, VSK Mining v nich pokračuje
- 2008- Banský úrad opakuje konanie o pridelení dobývacieho priestoru znova firme VSK Minning, súd ruší predbežné opatrenie
-2008 - ku koncu roka je vyrazených 3,3 kilometra štôlne, preinvestovaných je vyše dvesto miliónov korún
Rozmin sa obracia na ministra Ľubomíra Jahnátka, podáva ďalšie žaloby a podnety