Stolička kráľa slovenského exportu je podlomená. Automobilový priemysel, ktorému sa už dlhodobejšie priraďuje tento post, môže ohroziť rival v podobe elektrotechnického priemyslu. Svetová finančná kríza odkrojila z koláča všetkých odvetví a dotkla sa aj Slovenska. Uštedriť ranu automobilkám a ich dodávateľom totiž môže aj príchod nového investora zo sféry elektrotechniky. Šesťmiliardová investícia výrobcu LCD displejov AU Optronics, ktorá by mala zakotviť v Trenčíne, môže ešte viac zvýšiť vývoz elektrotechnického priemyslu.
Automobilky verzus elektronika
Podiel najsilnejšieho exportného odvetvia, teda automobilového priemyslu, tvoril v poslednom polroku 27 percent nášho exportu. Elektrotechnický priemysel má na vývoze podiel 20 percent a strojárskemu patrí zhruba desať percent. "Kríza postihne takmer všetky odvetvia ekonomiky, nebude sa primárne týkať len doterajšieho ťahúňa, ktorým bol automobilový priemysel. Automobilový priemysel, ako i elektrotechnika a strojárstvo patria k takzvaným cyklickým odvetviam,“ myslí si Silvia Čechovičová, makroekonomická analytička Československej obchodnej banky.
"Automobilový priemysel má časy najväčších rastov za sebou a očakávame len mierny rast v súvislosti s rozširovaním siete dodávateľov. Ekonomická kríza môže spôsobiť pokles exportu tohto odvetvia. Naopak, elektrotechnický priemysel by ňou nemal byť tak zasiahnutý. Očakávame preto jeho rast o približne 20 percent,“ tvrdí Juraj Valachy, analytik Tatra banky. Avšak podotýka, že vzhľadom na objem exportu zatiaľ nemôže prekonať automobilový priemysel. Automobilový sektor v prvom polroku tohto roka vyviezol tovar za 215 miliárd korún, v prepočte viac než sedem miliárd eur, pričom elektrotechnické firmy za 152 miliárd, teda päť miliárd eur. Celkový vývoz za prvých šesť mesiacov dosiahol vyše 777 miliárd korún, asi 25,6 miliardy eur.
Strategický investor prichádza
Valachy sa domnieva, že ak by sa u nás usadila ďalšia spoločnosť podobná Samsungu, mohlo by dôjsť k zmene rebríčka lídrov v exporte. Jeho slová potvrdzuje aj Jana Murínová zo Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu: "Pravdepodobne sa pod vplyvom krízy posilní pozícia elektrotechnického priemyslu, dôkazom je napríklad aj expanzia Sony. Automobilky očakávajú mierny pokles, pričom elektrotechnické koncerny zníženie výroby nepotvrdili. Tie by si však pod svoj patronát mohli pribrať našu ekonomiku iba vtedy, ak pribudne ďalší strategický investor.“ "Postupná reštrukturalizácia a striedanie ťahúňov ekonomiky je prirodzený stav dynamického prostredia trhového mechanizmu,“ vysvetľuje Radovan Ďurana, analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz.
Dohady o možnej zmene prvej pozície tak umocní oznámenie firmy AU Optronics. Aj keď definitívne áno pre Slovensko ešte nepadlo, pred niekoľkými dňami prebehla médiami informácia o vstupe zahraničného investora zameraného na výrobu a montáž LCD displejov do Trenčína.
Nástup iného odvetvia?
Ponúka sa tu otázka, či sa v spojitosti s krízou do popredia nezačne predierať aj iné odvetvie. "Z pohľadu investícií sa nám tento rok posilnilo odvetvie v oblasti chémia, guma, plasty, nešlo však o veľké investície,“ reaguje Murínová. Pripomína, že zmena na prvých miestach určite nenastane. "Už teraz hrajú v ekonomike výrazné miesto služby, ich význam môže v súvislosti s presunom pracovných miest do lacnejších krajín rásť,“ reaguje Ďurana.
Pred niekoľkými mesiacmi pritom odborníci upozorňovali, že pozitívny dosah, ktorý sa očakáva so vstupom do eurozóny, sa v roku 2009 neprejaví. "Výsledok závisí od pružnosti podnikateľských aktivít a trhu práce. Za najpravdepodobnejšie považujem spomalenie rastu exportu,“ vysvetľuje Viliam Páleník z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied. O koľko sa však export môže spomaliť, sa odborníci nevyjadrili. "Vzhľadom na výrazné spomalenie v krajinách eurozóny očakávame nižší rast vývozu než v minulom roku. Vývoz automobilového priemyslu je však dovozne vysoko náročný, preto očakávame popri vývozoch aj nižšie dovozy, takže by sa bilancia zahraničného obchodu nemala výrazne zhoršiť,“ odpovedá Mária Valachyová, analytička Slovenskej sporiteľne.
"Do krajín Európskej únie smeruje približne 86 percent exportu, viac než 50 do krajín, platiacich spoločnou menou. Na mieste je preto rozhodne zvýšená ostražitosť. Konečný dosah na export je však predčasné hodnotiť, keďže doterajší modelový vzťah medzi hospodárskym rastom našich vývozných teritórií a produkciou našich exportných odvetví môže, tak ako to je badať aj v tomto roku, naštrbiť "efekt substitúcie drahších výrobných kapacít lacnejšími v rámci jednotného menového priestoru“, uzatvára Vladimír Vaňo, hlavný analytik Volksbank.