Podľa agentúry Bloomberg a Thomson Financial sa potvrdzuje, že privatizácia štartuje najmä pri zmene vlády či snahe o začlenenie sa do medzinárodných politických alebo ekonomických štruktúr. Vidieť to na príklade Poľska, Česka, Slovinska, Francúzska, Dánska, ktoré zmenili vlády, ale aj Srbska, ktoré sa zase snaží naštartovať práve spomínaný eurointegračný proces. Podobný účinok má však aj snaha o znižovanie rozpočtového deficitu. Aj z tohto pravidla však existujú výnimky. Príkladom je Slovensko, ktoré síce zmenilo v júni 2006 vládu, no nový kabinet okamžite zastavil privatizačný proces.
Lákavé ryby
Kým predchádzajúca vláda Jaroslawa Kaczynského v Poľsku bola v predaji podnikov viac než zdržanlivá, liberáli pod vedením Donalda Tuska hlásia pre tento rok ponuky, od ktorých si sľubujú zisk prinajmenšom 4,5 mld. zlotých (v prepočte 42 miliárd Sk). V strednodobej perspektíve by sa táto suma mala vyšplhať až na 27 miliárd zlotých, no už teraz je zrejmé, že tento rok prekročí pôvodné plány o sto percent.
Podľa Tuska by nemal byť problém s predajom takmer troch stoviek malých a stredných podnikov, no neskrývaný záujem zahraničia vníma aj pri najväčších podnikoch. Tento rok by malo zmeniť majiteľa vyše 77 firiem. Podľa vlády potrebujú najväčšiu finančnú injekciu a zlepšenie kvality manažmentu také firmy, ako chemické podniky Zaklady Azotowe Kedzierzyn a ZA Tarnow, ktorými chce vláda odštartovať už v marci. Ponúka tiež oceliarne Huta Labedy či národného prepravcu LOT. Spomína sa aj distribútor tlače Ruch, ale záujem bude zjavne o drevársky koncern Fabrika Sklejka-Pisz a energetické podniky PGE a ENEA, ktoré sa majú predávať cez burzu a o ktoré už prejavil záujem napríklad český ČEZ. Hoci vláda nechce predávať zdravotné zariadenia, na predaj ponúka päť kúpeľov.
"Na tento rok zatiaľ neplánujeme znižovať podiel štátu v rafinérskych spoločnostiach PKN Orlen a Lotos a plynárenskej spoločnosti PGNiG," vyhlásil šéf štátnej pokladnice Aleksander Grad. Štát zatiaľ neuvažuje ani o predaji producenta medi a striebra KGHM. "Tam si štát chce naďalej udržať kontrolu."
Už dlhšie je záujem o banku PKO BP, jedinú z veľkých, v ktorej má podiel štát a sprivatizovaná ešte nebola. Hoci sa niektoré banky predávať budú, PKO BP v zozname chýba. S čiastočnou privatizáciou sa však už počíta pri prevádzkovateľovi varšavskej akciovej burzy, kde by chcela vláda znížiť štátny podiel na 51 percent z terajších 98,81.
Energetika a doprava
Zmena politickej klímy pomohla už v minulom roku k privatizácii vo Francúzsku, v Dánsku či Slovinsku. Napríklad Francúzsko ponúklo v októbri na predaj časť Electricité de France či ešte v júni France Télécom, na ktorých spolu získalo 9 miliárd eur (v prepočte 299,7 miliárd Sk). Práve v tomto roku plánuje predať ďalší podiel v Elektricité de France minimálne za 3,7 miliardy eur. Švédsku v minulom roku nová vláda rozbehla privatizáciu firmy TeliaSonera za rekordných 2,7 miliardy dolárov (60,9 miliardy Sk), banky Nordea a burzového operátora OMX, aby primárne ziskom vyrovnala verejný dlh.
Oči privatizérov sa upierajú aj na Dánsko. V ropnom a plynárenskom koncerne DONG chce kabinet znížiť štátny podiel zo 73 na 51 percent. V Nemecku by sa konečne mala uskutočniť privatizácia nemeckých železníc Deutche Bahn. Vláda ich už vlani ponúkla za 6 miliárd eur. Pôvodne sa mali akcie uviesť na burzu, no minister dopravy Wolfgang Tiefensee opakovane ohlasoval účasť finančne silných partnerov. Pre nezhody koalície týkajúce sa vlastníctva tratí sa napokon privatizácia odložila.
Letectvo bude v tomto roku dominovať v Česku. Na predaj sa totiž pripravuje jeden z najziskovejších podnikov Letiště Praha, kde sa očakáva zisk až 65 miliárd Kč (v prepočte 80,3 miliardy Sk). Oveľa menej štát zinkasuje v prípade Českých aerolínií, o ktoré sa už dlhšie snaží ruský Aeroflot, a to aj napriek tomu, že sa národnému prepravcovi minulý rok konečne podarilo dostať z červených čísiel a vykázať zisk.
Hoci sa tento rok mal na predaj ponúknuť aj český Budvar, súčasná vláda ho aj kvôli tradičnej značke, technológii výroby a stabilných výnosov odmietla. "Je otázne, či to bude aj v budúcom roku. Rok 2010 sa ponesie v znamení volebnej kampane," oznámil minister poľnohospodárstva Petr Gandalovič. Štátny Budvar je pritom tretím najväčším výrobcom piva, vlani vyrobil okolo 1,2532 miliónov hektolitrov moku.
Napokon aj pre slovenské firmy sa otvárajú možnosti v Srbsku, ktoré chce už v tomto roku ponúknuť časť zo svojich šiestich najhodnotnejších spoločností. Okrem aerolínií JAT, belehradského letiska a farmaceutickej firmy Galenika silné firmy, medzi nimi ruský Gazprom, podnikajú kroky na získanie ropného monopolu Naftna Industrija Srbije (NIS). Hoci vláda chce spustiť predaj už v marci, z prvej ruskej ponuky 400 miliónov eur za 51 percent zostala rozčarovaná. Účtovná hodnota spoločnosti NIS sa vlani zdvojnásobila, a to približne na dve miliardy eur, pričom Rusi dokonca odmietajú verejnú súťaž.