Valuškovci začínali podnikanie s olejom

Začínali v malých dielňach s predajom motorového oleja. Prvé autá predali tak, že slovenských zákazníkov doviezli k českému výrobcovi na autobuse. Dnes ide o jednu z najväčších a najznámejších rodinných firiem na Slovensku, ktorá popri autorizovanom predaji áut poskytuje portfólio služieb. Hoci spoluzakladateľ firmy už nežije, biznis úspešne vedie jeho manželka. Ako tvrdí Klaudia Valušková, ku kormidlu chce onedlho pustiť druhú generáciu, jej deti. Tie k biznisu pričuchli už v detstve. Hoci už sú na výkonných funkciách, pozície si vraj museli zaslúžiť.

"Ten, kto ma v tejto funkcii nahradí, bude pravdepodobne dcéra Ivona. Je technicky a manažérsky zdatná. S tým súhlasili aj synovia Braňo a Marián, ktorí v rodinnom biznise zostávajú,“ hovorí majiteľka. Potom trochu tichšie dodá: "Viete, keď manželovi zostávalo niekoľko mesiacov života, mala deväť. Raz k nemu prišla a tak detsky mu hovorí: ,Splním všetky tvoje sny. Dávam ti slovo.‘“

Plnenie snov
Sadáme si za masívny stôl v sídle spoločnosti v bratislavskej Dúbravke. Našu pozornosť upúta obraz, na ktorom je spoluzakladateľ spoločnosti Václav Valušek. "Zoznámte sa,“ trochu netradične, no s nostalgiou začne stretnutie Klaudia Valušková. Podnik preberala v roku 1995, teda len dva roky, čo s manželom rozbehli biznis. "Autá v krvi nemám. Otec sa síce do áut rozumel, no bol vyštudovaný technik. Mama sa starala o nás a bola skôr romantický typ, ako ja,“ začína rozprávanie.

So svojím druhým manželom, ktorý vyštudoval vysokú školu ekonomickú a vo voľnom čase bol motocyklový pretekár, sa spoznala v autoservise v Drudope. Reklamovala na aute spätné zrkadlo.

Lásku k motocyklom má aj jej mladší syn z prvého manželstva Marián. "Je veľmi súťaživý. Strach som však mala, už keď začínal na babete. V podstate aj pri dcére som prežívala svoje, keď robila súťažne parkúr,“ hovorí Klaudia Valušková. Dcéra Ivona sa pousmeje a dodáva. "Láska ku koňom ma ešte neopustila, no nerobím ju už súťažne.“ Aj ona totiž stála pred rozhodnutím, či sa bude venovať športu, alebo rodinnému biznisu. Vyhralo to druhé.

Výlet so zákazníkmi
Valuškovci sa k podnikaniu dostali tlakom doby. Valušek pracoval ako výrobno-technický námestník v Drudope, odkiaľ musel po zmenách v roku 1989 odísť. "Ja som mala v rámci Podniku zahraničného obchodu na starosti dovoz z nesocialistických štátov. Práve to mi pomohlo rozhodnúť sa pre podnikanie,“ tvrdí. A vraj aj to, že je v znamení Leva, kým manžel bol klasické Váhy - nerozhodný.

V Dúbravke si prenajali štyri dielne, ku ktorým "zdedili“ aj ôsmich mechanikov. Odkúpiť museli aj zásoby za tristotisíc vtedajších korún. Hoci to vyzeralo beznádejne, voľba padla na netradičný artikel - motorové oleje. "Šla som vtedy do Tuzexu a pozerala sa, koľko stoja. Z Nemecka sme si následne objednali 22 ton, zohnala si zoznam autoopravovní a začala som im ponúkať olej o pár korún lacnejšie,“ hovorí s tým, že náklady sa im podarilo vrátiť okamžite. Do karát to leto hralo aj posilňovanie koruny.

S nápadom predávať autá prišiel Václav Valušek už po pol roku podnikania. "Pamätám si, že bol november. Išli sme do Mladej Boleslavi kúpiť autá. Hovoria nám, ak do konca roka nepredáte 40 vozidiel, licenciu na ďalší rok nedostanete. Kamióny na odvoz však neboli k dispozícii,“ spomína Klaudia Valušková. Zákazníkov tak doviezli do Boleslavi sami - autobusom. Červený Favorit aj s výbavou stál vtedy 83 700 korún. Na písacom stroji povypisovala faktúry, a hoci v ten deň nezarobili takmer nič, keďže ich zisk išiel šoférom autobusu, licenciu dostali.

Na vlastnú päsť
Prevádzku, ktorú mali dovtedy v nájme, sa rozhodli odkúpiť v roku 1993. Požičali si na to bezmála 11 miliónov korún a vrátiť sa im to podarilo len tak-tak, 48 hodín pred koncom splatnosti. Manželovi však v tom čase diagnostikovali rakovinu, ktorej o dva roky podľahol.

"Celý ten čas, čo bol chorý, som ľuďom klamala, že je na služobnej ceste. On ma zatiaľ zaúčal do podnikania, dokonca som sa učila naspamäť aj niektoré chyby na aute a ako ich odstraňovať,“ hovorí. Horšie bolo, že zdedila aj dlh 11,5 milióna korún. "Po manželovej smrti sa začalo pre mňa peklo. Konkurenti čakali bankrot. Aj zamestnanci mi zasadili tvrdú ranu, keď zákazku oficiálne zobrali len na istú časť opravy a ostatné urobili vo vlastnej réžii - biznis v biznise,“ rozpráva Valušková, ktorá už rešpekt konkurentov má. Dôkazom je jej post podpredsedníčky Cechu autopredajcov a opravárov.

Väčšina inovácií vo firme je v jej réžii. Nielen predvídavé rozšírenie autoservisných služieb v čase, keď sa väčšina jej konkurentov sústredila len na predaj. "Už vtedy som vedela, že práve autoservis nás bude živiť.“ K autoservisu pribudli doplnkové služby.

Dôvod, prečo sa chce vzdať žezla v spoločnosti, je zjavný. "Chcem sa venovať viac môjmu projektu AVmobilita. V bratislavskej časti Lamač chceme participovať na vybudovaní veľkého strediska poskytujúceho služby zdravotne ťažko postihnutým pri ich začlenení sa do života,“ hovorí. V Lamači by tak mala vyrásť aj nemocnica. V podstate, špeciálne služby už poskytuje aj autosalón v Dúbravke, kde predáva špeciálne prispôsobené autá, detské sedačky, je tu call centrum. "Zamotivovali sme aj developera, ktorý ide pre nich stavať špeciálne byty, cestovnú kanceláriu, ktorá bude dávať špeciálny zájazd, Elviu či Asu na prvú pomoc na cestách,“ vypočítava. Auto Valušek pre týchto ľudí bude ponúkať aj autoškolu.

Hrozil bankrot
Hoci kríza podnikanie neohrozila, čiastočne ju cítia. "Nikdy sme ju predtým nezažili, nevedeli sme si spočítať, čo to so sebou obnáša,“ tvrdí. Možno aj preto využila Ivona ponuku českej Škody Auto ísť do Moskvy ako stážistka a venovať sa rizikovému manažmentu. "Skúsenosti už využívam. Vo firme sledujem, aký marketing má vplyv na predaj, aký bol dosah prijatia eura na firmu, kedy a čo sa najlepšie uvedie na trh,“ vyratúva Ivona. Ako spomína jej matka, v minulosti iba raz stáli na pokraji bankrotu. Správne vtedy neodhadli investície do rozšírenia hlavného sídla a nebolo na splácanie.

No podľa Klaudie Valuškovej sú platy zamestnancov a dane to, čo si vždy stráži. Aj v čase krízy napríklad ponechala zamestnancom vernostný program, ako aj odmeny. "Ich plat a prémie sú základ, na to nesmiete nikdy siahnuť, lebo to je začiatok konca,“ upozorňuje. Ona sama však vraj žije skôr na úveroch. "Najprv si vytvorím myšlienku a potom zisťujem, odkiaľ si zoberiem na to peniaze. Dokonca som taký moderný bezdomovec,“ smeje sa. Už desať rokov nerozdelila zisk firmy, v podstate ho vždy investuje. Nemá súkromné auto, byt je napísaný na dcéru, nemá telefón, dokonca nevidí ani výplatnú pásku.

Ženské špecifiká
Samozrejme, pre šéfku Auto Valušek nebolo jednoduché preraziť s tým, že je žena. Ako spomína, keď v roku 2003 vyhral Valušek cenu Autoservis roka, časopis, ktorý to vyhlasoval, zostal v rozpakoch. "Viete, ako to vyriešili? Vyhlásili, že vyhral autoservis Auto Valušek, za ktorého cenu preberie pani Valušková,“ dodáva.

Ako hovorí, je to tvrdý biznis plný nekompromisných mužov. Napriek tomu, že pri ňom musí oddeľovať biznis od súkromia, chce, aby v ňom pokračovala dcéra. "Ženy toľko neriskujú, dokážu uváženejšie rozhodovať. Ako raz povedal Werich, jedna žena vidí viac ako päť mužov s ďalekohľadom,“ smeje sa. Aj synovia však v rodinnom biznise pokračujú. Starší Braňo pracuje vo firme ako šéf logistiky a mladší Marián má pod palcom Auto Valušek Lamač. Obaja už majú rodiny, Ivona je zatiaľ slobodná, no ako tvrdí, aj tretia generácia by mala v rodinnom biznise pokračovať. "Nateraz je však mama vždy ten pilier, ktorý biznis drží,“ tvrdí.