Výstavnícky biznis predchádzajúca kríza v mnohom poznačila. Musela aj Incheba v posledných rokoch pristúpiť k znižovaniu cien za výstavné plochy?
V minulých rokoch si každý, nielen vo výstavníctve, musel odpovedať na otázku, či produkt, ktorý poskytuje, poskytuje primeranú cenu. Ceny vo výstavníctve sú v strednej Európe dlhodobo poddimenzované. Pôsobíme na trhu v konkurencii výstavníckych centier ako Brno, Nitra, Praha, Viedeň a Budapešť. Ceny sú tu skutočne veľmi nízke - na hraniciach alebo pod hranicami únosnosti pre tento biznis. Niet sa čím chváliť.
To, čo prišlo v roku 2009, sa vo výstavníctve prejavilo asi s polročným oneskorením. Vznikol tlak niektorých klientov smerom k úprave cien. Pri jednotlivých výstavách sme postupovali individuálne. Poskytli sme vystavovateľom bonusy, čo malo za následok zníženie priemerných cien za plochy.
Myslíte si, že tento trend bol badateľný u všetkých hráčov v sektore?
Osobne si myslím, že všetci pristúpili k úprave cien. Či už to niekto deklaroval alebo nie, bolo nevyhnutné sa prispôsobiť novej situácii. Poznačilo to všetkých hráčov na trhu a niečo podobné sa stalo aj s reklamnými médiami - klesli ceny reklamného času či inzercie.
Účasť firmy na výstave sa však neodvíja primárne od ceny plôch. Ide o zložitý rozhodovací proces. Finančné prostriedky vynaložené na prenájom plochy predstavujú zhruba len tretinu nákladov vystavovateľa. Ostatné ide na marketing, personál, výstavbu stánku, hotely, prezentáciu a ďalšie činnosti.
Z jednej z vašich najväčších výstav ubúdajú cestovné kancelárie, prečo?
Nejde pre nás o žiadnu novinku. Takýto trend sa prejavuje v celej Európe aj vo svete a situácia vyplýva z produktu ponúkaného cestovnými kanceláriami. Tohto produktu nie je potrebné sa dotknúť, stačí prezentácia prostredníctvom obrazovky či správna forma inzercie. Výstavy z marketingového mixu cestovných kancelárií začali vypadávať už pred desiatimi rokmi. Najprv sa to prejavilo v Brne, nasledovala Praha a potom aj Bratislava.
Aký to má vplyv na výstavu cestovného ruchu, ktorú každoročne v bratislavskej Inchebe usporiadavate?
Ako som spomínal, účasť veľkých tour operátorov je na tejto výstave obmedzená. Je to normálny jav, ktorý sme v Prahe pozorovali už v minulosti. Opäť zdôrazňujem, nie je to však otázka ceny. Buď tento produkt pre zúčastnené subjekty význam má, alebo nie.
Veľkí tour operátori fungujú prostredníctvom siete menších subjektov. Faktom ostáva, že tieto sa na výstavách zúčastňujú, takže v konečnom dôsledku majú tour operátori naďalej svoje zastúpenie, aj keď inou formou. Na veľtrhy pozývajú svojich zákazníkov, a zároveň šetria náklady počas krízy.
V tomto roku chýbala na ITF Slovakiatour aj prezentácia takej krajiny ako je napríklad Španielsko?
Nám chýbalo toho podstatne viac. Boli by sme radi, keby sa zúčastnilo všetkých 200 štátov sveta, chýbajú im však rozpočtové zdroje. Nie je to kvôli Bratislave ako takej, ani kvôli cene. Rozhodujúcim faktorom je podpora turistickej centrály a efekt v podobe prílevu záujemcov o turistiku, ktorých takáto prezentácia prinesie. Spomínané Španielsko však malo veľmi peknú rozsiahlu expozíciu na našom veľtrhu Holiday World v Prahe.
V Brne sa napríklad na tohtoročnej výstave cestovného ruchu zúčastnili len dve turistické zastúpenia krajín, u nás ich bolo 21, v Prahe 29 a vo Viedni 33. Myslím si, že sme aj vzhľadom na to, že sme mali na našej výstave desaťkrát viac zúčastnených turistických agentúr ako náš najväčší konkurent, dopadli veľmi dobre.
Čím môžete krajiny na túto výstavu pritiahnuť?
Pokiaľ sme pre nich zaujímaví a budeme im vedieť ponúknuť dostatočný počet potenciálnych turistov, prídu. Je to, samozrejme, aj otázka toho, koľko majú jednotlivé krajiny k dispozícii peňazí na svoju propagáciu. Slabinou Bratislavy navyše je, že mnohé krajiny tu ani len nemajú zastúpenie svojich turistických agentúr. Väčšina z nich je v Prahe alebo vo Viedni.
Neuvažujete o presunutí tejto výstavy na november alebo december?
V novembri štartuje sezóna cestovateľských veľtrhov Londýn. My nad zmenou určite neuvažujeme. O správne nastavenie termínu sme sa snažili takmer 20 rokov. Počas 5 rokov sa viedenský veľtrh Ferien konal v rovnakom termíne s tým naším. Keď začala Bratislava rásť, Viedeň termín zmenila a išla do konkurencie s Brnom. Táto súťaž Brnu poškodila z hľadiska medzinárodnej účasti. Keď nám zhorelo ľavé krídlo Průmyslového paláca v Prahe, tak sme zvažovali zmenu termínu z prevádzkových dôvodov, ale odborníci nás presvedčili, že by to nebolo správne.
Výstava cestovného ruchu v spojení s výstavou gastronómie je jedným z našich najlepších produktov. Sprostredkúva návštevníkom "ako chutí cestovanie“.
Oplatí sa vám viac usporiadať výstavu, ktorú navštívia tisícky ľudí alebo kongres, kde môžu zúčastnené firmy medzi sebou obchodovať?
Kontraktačné výstavy alebo veľtrhy orientované na obchodovanie medzi firmami majú význam na globálnej úrovni, kde môžu firmy dosiahnuť globálny zásah. My v Bratislave máme veľmi obmedzenú možnosť pripravovať kontraktačné výstavy a veľtrhy. Coneco bolo napríklad po revolúcii kontraktačnou výstavou. Odvetvie stavebníctva vtedy zažívalo boom. Dnes je však situácia iná a aj táto výstava je orientovaná najmä na konečných zákazníkov, ktorým sa snažíme sprostredkovať aj bezplatné poradenstvo, prednášky a pomoc pri výbere stavebných firiem či produktov.
Ktoré výstavy Incheby zaznamenávajú v tomto roku rast?
Napriek veľmi tvrdej konkurencii rástla výstava Motocykel, ktorá sa uskutočnila v marci. Väčší ako v minulom roku bude aj tohtoročný Autosalón. Veľmi úspešnou začína byť aj naša výstava kozmetiky Interbeauty, ktorú najnovšie organizujeme aj na jar aj na jeseň. Všetky výstavy druhého polroku 2010 okrem veľtrhu nábytku MODDOM rástli z hľadiska počtu vystavovateľov a úplne všetky aj z hľadiska návštevnosti. Rok 2011 sme tiež odštartovali veľmi úspešne a verím, že už spomínaný Autosalón bude vrcholom jarnej časti našej sezóny.
Aké novinky predstavíte na tohtoročnom Autosalóne?
Vystavovatelia avizovali niekoľko desiatok výstavných premiér. Som veľmi rád, že do Incheby na Autosalón prídu aj luxusné značky, ktoré bežne nevidno na parkoviskách, ako napríklad Ferrari, Maserati, Porsche, Lexus a prvýkrát zavíta na výstavu do strednej Európy aj britská značka Rolls Royce zastúpená priamo centrálou pre strednú a východnú Európu z Mníchova.
Médiá sa často venujú téme organizovania dvoch autosalónov na Slovensku...
Slovensko si zaslúži toľko autosalónov, koľko ich dokáže zaplatiť. Vystavovateľov vždy zaujíma, koľko budú mať zákazníkov. Zatiaľ čo do krízy platilo, že vystavovateľ je pre výstavnú spoločnosť zlato a návštevník striebro, dnes sa to už začína obracať a zákazník sa stáva zlatom, zatiaľ čo vystavovateľ je striebro. My sme kedysi boli len takým chudobným príbuzným nitrianskeho autosalónu. Nitra mala podporu Združenia pre automobilový priemysel, my sme mali podmienky, ktoré vystavovateľom vyhovovali. Bez podpory akejkoľvek inštitúcie sme sa Nitre postupne približovali. Zlom nastal v roku 2008, kedy sa nám podarilo návštevníkom ukázať oveľa širšiu ponuku ako Nitra a dokonca aj ako Brno. V krízovom roku 2009 Nitra ukázala 15 značiek, pričom len dve z nich zastupovali importéri a mali len 6 premiér. Brno malo 36 značiek, z toho 6 zastúpených importérmi a priniesli 22 premiér. Nám sa podarilo prilákať 38 značiek, z toho 27 zastúpených importérmi a vystavovatelia predstavili 55 výstavných premiér. V roku 2010 si vedenie v Nitre začalo uvedomovať problém, hovorili o prechode na dvojročnú periodicitu konania. Dramatický zlom salónu automobilov zaznamenalo aj Brno. Nitra sa napokon nekonala. Štatistiky bratislavského autosalónu tiež boli horšie ako v predošlom roku - mali sme 31 značiek, 16 z nich zastúpených importérmi, ale až 62 premiér. Dvadsiaty prvý ročník Autosalónu, ktorý odštartuje 12. apríla, prinesie 38 značiek, 22 zastúpení importérmi a rekordných 69 premiér. Verím, že nastupujeme trend približovania sa stavu spred krízy.
Nebolo by lepšie organizovať Autosalón raz za dva roky v Bratislave a raz za dva roky v Nitre?
Takúto možnosť nám nikto oficiálne nenavrhol.
Kedy začínate plánovať ďalší ročník výstav?
V deň otvorenia aktuálneho ročníka už začíname plánovať nasledujúci, pretože priebeh aktuálnej výstavy väčšinou rozhodne v mnohom o úspechu ďalšieho ročníka.
Pripravujete v súčasnosti nejaké nové výstavy?
To je veľmi zložité. V západnej Európe vidíme ešte silnejší trend spájania výstav ako to bolo doteraz. Oni sa neboja organizovať v tom istom termíne ani desať výstav. My sa veľmi bránime tomu, aby sme spájali nesúvisiace výstavy, ako je napríklad výstava cestovného ruchu a výstava klenotov, ako to je v Budapešti. Výstavnícky priemysel je ešte stále v hlbokej kríze a od toho sa odvíjajú aj možnosti usporiadania nových výstav. Napriek tomu, chceme v tomto roku usporiadať ako novinku poľovnícku výstavu.
Kedy bude pokračovať modernizácia výstaviska Incheba Expo Bratislava?
K tomu môžem povedať len toľko. Boh stál pri nás a mali sme šťastie, že sme sa do nej pred krízou nepustili. Máme šťastie, že sme neinvestovali a nepostavili halu, ktorú sme mali v pláne. Pretože ak by sme to urobili, určite by to dopadlo tak, že by sme mali veľkú a krásnu halu, z väčšej časti by však bola prázdna.
Ako vidíte budúcnosť Incheby v Prahe?
Je veľmi zložitá. Incheba robila v Prahe výstavy už pred štyridsiatimi rokmi. Pražskú Inchebu veľmi poznamenalo rozdelenie Československa. V Prahe nám ukradli hotové výstavy, ktoré odrazu začala organizovať iná spoločnosť a nás v roku 1992 odtiaľ vyhnali preč. Po tom sme si prenajali areál výstaviska Praha - Holešovice, ktorý zaplavili v roku 2002 povodne a v roku 2008 obrovský požiar zničil ľavé krídlo tohto výstaviska. A aj keď "krvácame“, budeme sa snažiť Inchebu v Prahe udržať a verím, že sa tam opäť stabilizujeme.
Predpokladám, že najväčším konkurentom Incheby v Prahe aj Bratislave je brnianske výstavisko?
Určite áno, i keď treba na rovinu povedať, že hospodárska kríza postihla Brnenské výstavy a veletrhy veľmi tvrdo a už niekoľko rokov hospodária so stratou. V Brne majú na jednej strane obrovské nové výstavné haly, otázne však je, či ich dokážu v súčasnosti naplniť, keďže situácia sa vo výstavníctve radikálne zhoršila.
Kde sa v súčasnosti darí výstavníctvu najviac?
V Ázii. Krajiny tohto kontinentu majú v ekonomike veľmi dobrú rastovú krivku. Robia čoraz viac a čoraz väčších výstav. Otázne je, čo bude s Európou. Výstavníctvo v európskych krajinách okrem Nemecka stagnuje, alebo prevažne dokonca klesá. Na druhej strane si však treba uvedomiť, že v Európe nie je veľa výstavísk vo vlastníctve súkromných spoločností. Väčšinou patria mestám, krajom, obchodným komorám či zväzom priemyslu.
Má Slovensko na to, aby v budúcnosti usporiadalo Expo?
Expo je výstava, ktorá sa robí za štátne peniaze. Pokiaľ by sa Slovensko rozhodlo, že je to pre krajinu zaujímavá myšlienka a mala by na to dostatok peňazí, pokojne do toho môže ísť. Bratislava má napokon v rámci Európy veľmi dobrú polohu. Som však trochu skeptický, lebo peňazí v súčasnosti rozhodne nie je nazvyš.
Kto je Alexander Rozin
Absolvent Chemickej fakulty Moskovskej štátnej univerzity. V rokoch 1988 až 1990 bol riaditeľom distribúcie kníh Slovenská kniha. V roku 1990 sa stal generálnym riaditeľom spoločnosti Incheba, ktorá bola v roku 1992 sprivatizovaná v kupónovej privatizácii. Postupne sa stal majoritným akcionárom Incheby a je jedným z konateľov pražskej Incheby, ktorá je 100-percentnou dcérou bratislavskej výstavníckej spoločnosti. Od roku 1994 je generálnym honorárnym konzulom thajského kráľovstva na Slovensku.