Sen Ruska spojiť vysokorýchlostnou komunikáciou svoje tichomorské pobrežie so západnou Európou sa posunul o krok dopredu. Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) totiž poskytla Moskve úver na dokončenie časti plánovanej vysokorýchlostnej komunikácie, ktorá v konečnom dôsledku spojí Vladivostok s Berlínom.
Ako uviedli Moscow Times, ministerstvo dopravy verí, že 400-kilometrová časť celkovo 10 000-kilometrovej diaľnice Vladivostok -- Brest (Bielorusko) bude ukončená začiatkom roka 2004. Komunikácia sa napojí na paneurópsku cestnú sieť, spájajúcu Berlín, Varšavu, Minsk a Moskvu, a túto sieť umožní rozšíriť okrem Vladivostoku aj na susednú Čínu a Japonsko. Podľa hovorcu EBOR Richarda Wallisa by rada banky mala projekt schváliť na svojom zasadaní v júni. Približne 120 km zostávajúcej sekcie na Ďalekom východe, ktorá smeruje z pribajkalskej Čity do Chabarovska, ukončili v minulom roku, tiež vďaka úveru EBOR vo výške 229 mil. USD. Časť z tohto úveru umožnila financovať aj projekt kruhového objazdu v Petrohrade.
Podľa ruského ministra dopravy Sergeja Franka, celkové investície do dopravy dosiahnu v tomto roku 370 mld. rubľov (11,7 mld. USD), z toho 165 mld. rubľov (45 %) bude pochádzať zo zahraničných zdrojov. Minulý rok vynaložilo ministerstvo na dopravné projekty v prepočte 9,5 mld. USD, pričom viac než tretinu financoval súkromný sektor. V tom období Rusko vybudovalo celkovo 500 km nových celoštátnych a 2 000 km regionálnych ciest. Minister dopravy však pripustil, že tempo ich výstavby stále nedosahuje možnosti s ohľadom na rast HDP.
Aj keď tento projekt zďaleka nedosahuje rozsah finančných injekcií zo strany EBOR pre iné projekty, podľa britskej BBC je nemenej významný. Spojením ruského Ďalekého východu so Sibírou je súčasťou veľkého projektu skutočnej paneurópskej cestnej siete, ktorá je jednou z priorít západoeurópskych politikov od pádu Berlínskeho múru. Navyše, pomôže Moskve docieliť jej vlastné ciele -- vybudovať modernú dopravnú sieť.
Ročne vydá Rusko v priemere 10 mld. USD na dopravnú infraštruktúru, pričom väčšina smeruje do cestných komunikácií. Za ostatných 10 rokov sa výrazne zvýšil záujem Rusov o autodopravu oproti pôvodnému uprednostňovaniu vlakov. Výstavba však nenapreduje tak, aby stačila tomuto trendu, najmä v odľahlejších oblastiach, kde tých pár ciest, ktoré tam sú, má len štrkový povrch, benzínových čerpadiel popri nich je málo a bežnou súčasťou odľahlých oblastí je aj banditizmus. Rozsah cestnej siete v Ruskej federácii dosahuje iba desatinu rozsahu siete v Európskej únii, pritom Rusko je niekoľkonásobne väčšie ako celá západná Európa vrátane nečlenských krajín. Tento nedostatok komunikácií a ich slabé napojenie na medzinárodnú cestnú sieť, navyše, sťažuje Rusku obchod a prílev investícií. Krajina má aj málo colníc, najväčšie problémy sú pritom na hraniciach Ruska s ázijskými susedmi. Väčšina firiem transportuje svoj tovar po železnici, železničná nákladná doprava je však drahá a niekedy nespoľahlivá. Ruská vláda teraz verí, že skutočná transsibírska diaľnica priláka zahraničné firmy, aby začali investovať aj za Uralom, teda v oblasti, ktorá je dnes ešte stále pre spoločnosti mimo ropných koncernov prakticky nedostupná.
StoryEditor