To by pritom podľa stavebníkov mohlo zastaviť jediné - pokračovanie vo výstavbe diľanic formou projektov verejno-súkromného partnerstva (PPP).
Novovznikajúca vládna koalícia štyroch stredopravých politických strán chce podľa agentúry TASR prehodnotiť výstavbu ciest cez PPP projekty. Všetky strany - SDKÚ-DS, SaS, Most-Híd a KDH - však vyhlásili, že chcú vo využívaní tohto nástroja pokračovať.
Most-Híd napríklad tvrdí, že proti projektom PPP nie je. "Naším záujmom je, aby sme to prehodnotili z hľadiska efektivity a stavali za toľko, za koľko je nevyhnutné,“ povedal podpredseda Zsolt Simon.
Pokiaľ sa PPP projekty nebudú predsa len stavať, asi tisíc z 3 200 riadnych zamestnancov opustí najväčšiu domácu stavebnú firmu Doprastav a s 500 pracovníkmi sa rozlúči spoločnosť Váhostav. Podľa Dušana Mráza, viceprezidenta Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska, by do konca roka mohlo v stavebníctve prísť o prácu celkovo tritisíc kmeňových zamestnancov. "V prípade živnostníkov je mi ťažko povedať konkrétne číslo. Myslím si, že ich počet by sa však mohol blížiť k tomu istému číslu, ako v prípade zamestnancov stavebných firiem,“ povedal na včerajšom stretnutí s novinármi Mráz, ktorý je zároveň prezidentom skupiny Doprastav.
PPP alebo padáka
Doprastav, ktorý je členom konzorcia podieľajúceho sa na výstavbe diaľnice D1, by pri pokračovaní PPP vraj, naopak, ľudí prijímal. "Na samotné PPP projekty by sme potrebovali ešte viac ľudí než máme teraz,“ tvrdí Mráz. Reštrukturalizácii Váhostavu zabránia takisto len PPP projekty. "Reštrukturalizácia spočíva u nás v prepustení zamestnancov, pretože naša štruktúra je veľmi jednoduchá,“ podotkol Ján Kato, generálny riaditeľ Váhostavu.
Stavebníci pritom spochybňujú inú formu výstavby diaľnic ako formou PPP projektov. Podľa Dušana Šamudovského, generálneho riaditeľa Doprastavu, ich nebude možné financovať inak. Verejné financie budú totiž pod veľkým tlakom a eurofondy poskytnú len zlomok potrebných financií. To však pre HN spochybňuje Peter Goliáš, riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy. Podľa neho je potrebné zistiť, do akej miery je možné vo väčšom množstve využiť eurofondy a štátne dlhopisy.
"Číslo, ktoré bolo riešené na prvý balík, sa javí ako predražené. Neviem povedať, o koľko je predražené a o koľko by vyšlo lacnejšie financovanie cez eurofondy a cez štátne dlhopisy. Je isté, že by to vyšlo lacnejšie, ale bez analýzy sa to nedá povedať,“ myslí si Goliáš.
Výhľad sa ešte zhoršil
Začiatok letnej sezóny je pre firmy sklamaním. Ide však len o reálne odzrkadlenie dlhodobého nedostatku zákaziek a zmenšujúcej sa zásoby práce. "Počet mesiacov, na ktoré majú spoločnosti zazmluvnené zákazky, je v priemere 5,7 mesiaca,“ hovorí Jiří Vacek, riaditeľ spoločnosti CEEC Research, ktorá včera v spolupráci s KPMG a firmou Ipsos Tambor predstavila kvalitatívnu štúdiu stavebníctva. Podľa nej sa vyťaženosť kapacít stavebníkov v máji pohybovala na 69 percentách, čo predstavuje oproti februáru mierny nárast. Vyhliadky na celý rok sa však výrazne zhoršili. Prieskum hovorí o poklese 7,1 percenta.