Albánsko, najchudobnejšia krajina Európy, si za posledné desaťročia užilo svoje -- stalinistická diktatúra, následne takmer anarchia a nakoniec záplavy. V súčasnosti sa však objavujú náznaky, že balkánsky štát sa začína stavať na nohy.
Ako uviedol jeden zo zahraničných bankárov Emmanuel Decamps z Fefad Bank, jednej z 12 zahraničných finančných inštitúcií v Albánsku, musel si zvyknúť na úplne iný spôsob práce, keď pred dvoma rokmi prišiel do 3,5-miliónovej krajiny. "Bežné bankové pravidlá v tejto krajine nepoznajú. Keď niekto príde do banky požiadať o úver, človek sa musí zmeniť na detektíva, zhodnotiť jeho vzhľad, navštíviť domácnosť a stretnúť sa s rodinou," povedal E. Decamps. Albánci príliš nedôverujú ani šekom či úverovým kartám. Väčšina z nich uprednostňuje hotovosť, pričom iba 10 % obyvateľstva má účty v banke. Albánska ekonomika má však aj iné zvláštnosti.
Odhaduje sa, že do 50 % HDP tvoria nelegálne aktivity -- od pašovania áut a cigariet až po obchod s bielym mäsom a drogami. Stavebný priemysel v ostatných dvoch rokoch zaznamenal rast, no vláda v Tirane pripúšťa, že veľký objem peňazí z nelegálnej činnosti bol prepraný práve pri výstavbe hotelov a bytov.
V roku 1991 sa Albánsko dostalo spod 40-ročného diktátorského komunizmu, na čele ktorého stál Enver Hodža. Namiesto budovania nového štátu však nasledovalo desaťročie politického a hospodárskeho chaosu. V roku 1997 sa krajina dostala na pokraj anarchie, keď množstvo ľudí prišlo o úspory v dôsledku podvodných pyramídových hier. Podľa ministra financií Kastriota Islamiho sa však Tirane už podarilo položiť základy ekonomickej stability a rastu. Prioritou vlády v súčasnosti je zníženie miery korupcie v systéme a colná a daňová reforma.
Ešte ambiocióznejším cieľom je však vstup do Európskej únie. Vo februári pricestuje na návštevu Tirany predseda Európskej komisie Romano Prodi, ktorý v hlavnom meste podpíše Stabilizačnú a asociačnú dohodu, považovanú za prvý krok smerom k budúcemu členstvu v EÚ. Podľa Bruselu však Tirana bude musieť urobiť niečo s rozsiahlymi kriminálnymi aktivitami v štáte a predložiť dôkazy o pokroku v ekonomickej oblasti.
Je fakt, že hospodársky rast Albánska bol v ostatných rokoch výrazný, aj keď treba vychádzať z pôvodne nízkej základne. V každom z troch rokov od roku 1999 do roku 2001 dosiahol rast HDP 7 %, ale minuloročné záplavy a pokračujúce problémy priemyselnej infraštruktúry zredukujú rast za minulý rok na približne 4 %. Keď sa k tomu pripočítajú časté výpadky elektriny a vody, ako aj slabá legislatíva, je jasné, že investori sa do Albánska veľmi nehrnú.
Za posledných 10 rokov opustilo Albánsko takmer milión ľudí, z toho 600 tis. pracuje v susednom Grécku. Ich peniaze posielané rodinám (750 mil. až 1 mld. USD) sú dnes jedným z pilierov ekonomiky. Starosta Tirany Edi Rama je však optimista. "Po rokoch komunizmu a takmer anarchie ľudia začínajú opäť získavať sebadôveru. Otvárajú sa nové obchody a firmy a viacerí z odídencov sa vracajú zo zahraničia. Pri jej veľkosti by krajine nemalo dlho trvať dostať sa na cestu prosperity," dodal E. Rama.
StoryEditor