"V strednej a vo východnej Európe sme dvadsiatou najväčšou firmu, čo sa týka tržieb,“ vraví Andrej Babiš, ktorý napriek tomu nálepku miliardára odmieta. Na Agrofert ako celok ešte ponuku nedostal, no priznal, že predaj niektorej divízie by zvážil: "Musela by to však byť naozaj atraktívna cena.“
Agrofert a kríza
Ako ovplyvnila kríza Andreja Babiša?
Ja mám krízu neustále. Som stále v strese, riešim problémy, manažérov... Kríza-nekríza, ja ju mám stále.
A Agrofert je už z krízy vonku?
Kríza je dnes veľmi moderné slovo, no my ju nepoznáme len rok či dva. Sme v permanentnej kríze a ešte i dlho budeme. Dôvod je jednoduchý - všetkého je prebytok. Samozrejme, toto sa netýka energetických monopolov, ale vo všetkých ostatných odvetviach je väčšinou neustále prebytok ponuky nad dopytom. A hlavne bola kríza finančného sektora, no ten sa z toho rýchlo dostal, pričom sa v podstate nič nezmenilo. Bankári sa relatívne správajú tak ako predtým...
Naozaj? Firmy tvrdia, že zmenili prístup a že ani dnes to ešte nie je to, čo to bývalo. Správajú sa k vám lepšie i preto, že ide o Agrofert? Počas krízy ste uskutočnili viacero akvizícií...
K nám sa správajú dobre už od založenia Agrofertu. Vždy sme im hovorili pravdu, i keď bola nepríjemná. Tak sme ani v čase krízy nikdy nemali problémy s financovaním. Pravdou je, že banky začali viac riešiť portfóliá zákazníkov, no niektorých pochybných klientov nemajú vyriešených dodnes.
Zmenila teda vôbec recesia holding?
Prepadli sa nám tržby o tretinu, a to hlavne v chemickej časti. Komodity sa hýbali veľmi neštandardne. Niektorí naši manažéri, ktorí sú v brandži i 30 rokov, tvrdili, že také niečo ešte nezažili. Predpovede sa tiež stali ťažko predvídateľné. Keď sme totiž robili biznis plány na tento rok, tak sa skutočnosť ukázala úplne odlišná od predpokladov.
Nuž a keď nastane krízová situácia, urýchlene ju riešime. Potom sa modlíme k Pánu Bohu, aby sa odvetvie vyvíjalo pozitívne.
Agrofert a štruktúra, plány
Zlučujete firmy vnútri skupiny. Okrem ušetrenia nákladov, čo je ešte dôvodom na tento krok?
Či sme naozaj ušetrili, to ešte neviem, musíme to zrátať... Všeobecne sa však hovorí, že 70 percent celosvetových fúzií je neúspešných. Vždy, keď dôjde k fúzovaniu, tak sú zrazu na jedno miesto dvaja ľudia. Môže sa stať, a nám sa to i stalo, že sme niektoré fúzie nezvládli úplne. Základom je, aby pri fúzii správni ľudia zostali a nepotrební odišli.
Koľko máte v súčasnosti firiem a koľko by ste ich chceli po takomto zlučovaní vlastne mať? Agrofert mal pred časom asi 220 firiem.
Ja ani neviem, koľko máme firiem. Nemám čas to počítať. No fúzujeme ich neustále, napríklad na Slovensku zlučujeme poľnohospodárske firmy. Aj v januári tu zlúčime ďalších päť spoločností. Robíme to permanentne.
Vlani ste napriek kríze nakupovali firmu za firmou. Neľutujete to dnes? Ich cena síce bola určite nižšia, na druhej strane ich hospodárske výsledky tiež neboli také, aké boli pred pár rokmi.
To je ťažké teraz ohodnotiť, keďže sa nedá nič spočítať dopredu. My kupujeme konkurentov, no určite nie lacno. Väčšinou sme kupovali firmy, ktoré majiteľ nemusel predať a boli v dobrej kondícii. Lacné nákupy to však určite neboli a cena bola výhodná hlavne pre predávajúceho. Stratégia Agrofertu je teda úplne jednoduchá. Chceme mať tých najlepších ľudí, najvyšší podiel na trhu, najvyššie tržby a najlepšie výrobky v danom segmente a krajine.
Radíte do kolónky "výhodné pre predávajúceho“ i kúpu Agropolu, ktorý bol v Česku váš najväčší konkurent?
Určite. Často sme nútení, aj pod argumentom predávajúceho, zohľadniť rôzne teoretické synergie či okolnosti, ktoré by mali nastať. Otázkou je, či naozaj nastanú.
Aké plány má Agrofert?
Budeme ďalej expandovať v regióne strednej Európy. Poľnohospodársky sektor chceme rozvíjať na Slovensku, v Česku a Nemecku. V Maďarsku sa chceme posilniť najmä v poľnohospodárstve.
Môžete to bližšie konkretizovať?
Konkretizovať to, bohužiaľ, z objektívnych dôvodov nemôžem.
Spýtam sa teda inak. V akom štádiu sú rokovania? Je už nejaká akvizícia tesne pred podpisom?
Ťažko povedať. Niekedy totiž môže vyjednávanie stroskotať tesne pred podpisom, a to na podmienkach zmluvy. To sa nám tiež zopárkrát stalo.
V Maďarsku ste vlani kúpili pekárne, vidíte tu priestor aj v inom biznise?
Chceli by sme tu investovať do distribúcie hnojív a do výkupu plodín.
A čo Poľsko? Či po kauze s PKN Orlen ste si radšej povedali, že sem nepôjdete?
Je zaujímavé tým, že má toľko obyvateľov. V minulosti sme tam neuspeli. Snažili sme sa tam kupovať chemičky, no Poliaci sa len hrajú na privatizáciu a držia to najmä vo svojich rukách. Nechcú sa predávať cudzincom.
Skončí raz Agrofert s nakupovaním? Koľko firiem by mal Agrofert ideálne vlastniť?
To nie je o počte firiem. Podstatné je, akým spôsobom je to riadené, pričom sa snažíme systém zjednodušovať. Jednotliví manažéri majú pridelené konkrétne sektory. Nemôžem komunikovať s takým obrovským množstvom ľudí. Snažíme sa mať tak na úrovni predstavenstva jedného človeka, ktorý riadi daný sektor a pod ním sú ďalší samostatní riaditelia.
Povedali ste, že sa snažíte. Darí sa vám to teda?
Momentálne prijímame dosť veľa ľudí do potravinárskeho sektora. Podľa množstva životopisov, ktoré dostávam, je záujem pracovať v Agroferte veľký. Je však otázkou, či tí najlepší ľudia hľadajú prácu cez list. Skôr by som povedal, že nie.
Vy ste sa vyjadrili, že vašou úlohou je hľadať ľudí. Reálne vám teda "cez prsty“ prejde každý manažér? Akých zamestnancov vlastne hľadáte?
Potrebujeme hotových manažérov, ktorí sú schopní riadiť podnik okamžite, no tiež si vlastných vychovávame. Potrebujeme preskúmať ľudský potenciál, ktorý v Agroferte máme. A to stále nevieme. Momentálne stále neviem, ktorí manažéri na nižších úrovniach sú ochotní odsťahovať sa do cudziny a ísť tam pracovať, ktorí sú ochotní zmeniť obor. To teraz mapujeme, no vzhľadom na obrovský rozsah skupiny to trvá.
A čo iné sektory? Neláka vás vstup do iných oblastí?
Určite nie. Podnikáme v mnohých sektoroch, keďže cez chémiu majú na nás vplyv i také sektory ako stavebníctvo a automobilový priemysel. A priestor na rast vidíme dostatočný aj v tom, kde pôsobíme dlhodobo.
Koľko peňazí ste si vyčlenili na nákupy podnikov na tento či budúci rok?
Väčšinou sú to zdroje, ktoré máme, to znamená odpisy a zisk po zdanení. Ťažko teda povedať, no vďaka veľkosti Agrofertu máme relatívne veľký priestor.
Koľko akvizícií zo strany Agrofertu sa dá očakávať do konca budúceho roka?
Nad týmto taktiež nechcem špekulovať, no dnes máme rozrobených rádovo asi desať transakcií.
Za posledných pár rokov Agrofert neskutočne narástol. Asi pred piatimi rokmi bol síce jeden z piatich lídrov v Česku, dnes agru dominujete, kupujete konkurentov... Je takýto rast firmy podľa vás dobrý?
Myslím si, že áno. Neustále počítame cash-flow a investujeme len toľko, koľko sme schopní vygenerovať. Určite sa však nechceme dostať do situácie, že by sme sa preinvestovali.
Pred rokom ste pohltili najväčšieho konkurenta v Česku, Agropol Jiřího Malúša. Dostávate i vy ponuky od konkurenčných investorov?
Na Agrofert ako celok nie, na niektoré divízie od zahraničných investorov áno.
Zvažujete ich predaj?
Zvažovať môžeme, ale len v prípade, že cena bude naozaj atraktívna.
A to je aká? Napríklad - koľko by ste chceli za chémiu?
Na to nedokážem odpovedať.
Agrofert a Slovensko
S akými problémami bojuje holding na Slovensku?
Na Slovensku máme problém so podnikateľským prostredím, najmä v biznise s hydinou. Mnohí naši konkurenti podnikajú neštandardne a až nezákonne, a nakoniec, keď sa na to príde, úrady im vyrubia smiešne pokuty. Mnohé firmy dovážajú kurence z Poľska, no predávajú ich už ako slovenský výrobok. Slovenské kurence sa však vyrábajú úplne inou technológiou, mrazíme ich vzduchom, nie vodou ako Poliaci. Navyše tie poľské vykazujú trojnásobne väčší výskyt salmonely.
Takže vy jete len svoje kurence?
Jasné (smiech). Moja žena kupuje len naše výrobky, pretože sú najlepšie.
Najväčší problém je teda v dovážaní potravín?
Nielen v tom. Štátna veterinárna správa je na našu firmu v Topoľčanoch extrémne prísna a nás to stojí 150-tisíc eur ročne. Na druhej strane vôbec neriešia všetok ten dovážaný "hnoj“, ktorý niektorí ľudia nazývajú potraviny. Neriešia však ani vzájomnú slovenskú konkurenciu. Kritériá na firmy podnikajúce vo východnej oblasti Slovenska sú totiž úplne iné, ako sú vyvíjané na nás, alebo aké boli vyvíjané na dnes už zrušené závody v Žiline či Cíferi. Potom, paradoxne, keď prídu na obhliadku inšpektori z Bruselu, tak ich zavedú len do Topoľčian. Som zvedavý, čo by Brusel skonštatoval, keby videl iné slovenské prevádzky, ktoré zrejme nezodpovedajú ani len bežným štandardom.
Aké zmeny by ste u nás navrhovali?
Štát by mal vedieť, čo sa dováža, nehovoriac o tom, že sem mieria potraviny bez papierov, kde sa neplatí ani DPH. Mal by teda určite zaviesť evidenciu potravín, tak ako to urobili v Maďarsku. Slovenský zákazník by mal taktiež vedieť, kde bolo dané kura vyrobené. Aby tam teda nebola vlajka Európskej únie, ale napríklad slovenská alebo poľská vlajka. Taktiež by sa malo zrušiť povolenie predaja z dvora, ktoré odsúhlasila bývalá vláda. Niekto si pred domom urobí porážku zvierat a s tým následne kšeftuje. Potom sa to na Slovensku naozaj skončí tak, že tu nebude domáca výroba mäsa a bude sa všetko dovážať. Som zvedavý, čo potom štát urobí s obilím. Ide o veľké problémy, ktoré by sa mali riešiť, no na rozdiel od Česka tunajšie záujmové organizácie s tým nič nerobia.
Myslíte si, že sa dá reálne kontrolovať množstvo dovážaných potravín?
Samozrejme. Dá sa to vyhláškou. Keď to urobili v Maďarsku, prečo nie i tu?
Môže sa súčasná celková situácia odraziť aj na vašom poslednom hydinárskom závode v Topoľčanoch? Hrozí jeho zatvorenie?
Podnikateľské prostredie je také, že ak to takto pôjde ďalej, budeme mať problémy aj v Topoľčanoch.
Slovensko vs. Česko
Ako sa vám u nás podniká, aj čo sa týka vyjednávaní s politikmi? Presadzujú sa vám v Česku niektoré veci lepšie ako na Slovensku?
Rozsah podnikania Agrofertu na Slovensku oproti Česku je relatívne malý. Máme tu asi len do 30 podnikov. Aj naša pozícia v českom hospodárstve je odlišná, tržbami i zamestnanosťou sme tam štvrtá najväčšia firma. Keďže tu už ani veľmi nežijem, moje osobné kontakty na politikov sú minimálne. Asi je to chyba a budem sa to snažiť napraviť.
A čo hovoríte na prístup obchodných reťazcov? Na Slovensku s nimi malí dodávatelia neustále bojujú, tvrdia, že ich reťazce utláčajú. Je to pravda?
Problémom pre obidve strany je, že zákazník hľadá len tovary s najnižšou cenou. Reťazec sa tomu snaží prispôsobiť a prenášať to na dodávateľa. Riešiť vzťahy s reťazcami cez zákony nie je správna záležitosť, v obchode si každý nájde spôsob, ako si vytvoriť dominantné postavenie. Praktiky, že kúpim tovar za korunu a predám ho za polovicu, sú však brutálne a v tomto smere by mali existovať pravidlá, aby to nebolo možné. Agrofert sa snaží byť partnerom pre maloobchodné siete v strednej Európe a vzťahy si upravujeme štandardne - dohodami.
Na Slovensku sa zvýšila DPH z 19 na 20 percent. Taktiež nebol dostatok úrody z dôvodov záplav, zlého počasia... Ako sa to odrazí na vašich cenách? O koľko stúpnu?
Ceny logicky musíme zvýšiť pri múke a pečive, keďže ceny obilia dramaticky vzrástli. Ani kurence sa tomu nevyhnú. Ale či to urobia i naši konkurenti? Netuším. DPH však cenu neurčuje.
Andrej Babiš a rebríčky miliardárov
Dlhodobo ste zaraďovaný v rebríčkoch najmajetnejších ľudí nielen u nás a v Česku, ale i v rámci strednej Európy. Vy však tvrdíte, že do týchto rebríčkov nepatríte. Prečo?
Jeden lobista z Prahy má podľa medializovaných informácií na účtoch vo Švajčiarsku 2,5 miliardy českých korún. Ja vlastním 28 bielych papierov s označením akcie Agrofertu a vzhľadom na to niekto tvrdí, že som miliardár. Kto je však reálne bohatší?
Ste však majiteľom Agrofertu a ten má naozaj vysokú hodnotu. Viete vôbec, akú?
Vôbec netuším. Má hodnotu tých ľudí, ktorí preň pracujú. Vďaka nim sme sa stali dvadsiatou najväčšou firmou z hľadiska tržieb v strednej a vo východnej Európe. Dnes sú i veľké nadnárodné spoločnosti ochotné s nami vyjednávať o spoločných podnikoch a investíciách.
Pracujete na takom niečom momentálne?
Áno, no opäť nemôžem konkretizovať.
Aspoň v niečom je však určite fajn byť zaradený v takomto rebríčku?
Nič také mi nenapadá. Vždy, keď vyjde takýto rebríček a ľudia si myslia, že mám stovky miliónov na účtoch, dostanem desiatky listov hovoriacich o neskutočne smutných osudoch. Samozrejme, v rámci možností sa človek snaží pomáhať. No v našej spoločnosti to naozaj nie je nič príjemné byť označovaný za miliardára.
Kým je dnes Andrej Babiš? Porovnajte sám seba.
To musia hodnotiť iní ľudia. Asi som sa zmenil, ale sám to naozaj neviem posúdiť. Snažím sa však držať pri zemi, nemám okolo seba desiatky "podržtaškov“.
Koľko hodín denne vlastne pracuje šéf takého koncernu, akým je Agrofert?
Čo to znamená pracovať? Ak je prácou i esemeskovanie, tak viac-menej neprestajne. Vždy, keď mi niečo napadne, posielam konkrétnemu manažérovi textovú správu. Spravidla tak dostávajú najviac SMS práve cez moje dovolenky, keď mám viac času a nemám rokovania.
Agrofert ste vybudovali sám. Dnes podniká v agropriemysle, a navyše úspešne. Čomu za to vďačíte?
To ani sám neviem. Ťažko povedať. Tvrdo sme pracovali, no mali sme i šťastie. Napríklad aj v tom, že podnikáme vo viacerých sektoroch. Tento prístup sa nám osvedčil najmä v kríze. O tom, že je Agrofert Holding úspešný, svedčí i fakt, že existuje plno skupín, ktoré sa po nás "opičia“ v budovaní vertikál.
Aké vlastne je, šéfovať takému koncernu, ktorý dáva prácu asi 25 tisícom ľudí?
Vzrušujúce, brutálne napínavé a neskutočne stresujúce.
Pokladáte sa viac za Čecha či za Slováka?
Na Slovensku za Slováka, v Česku za Čecha.
Komu fanúšikujete v hokeji či futbale?
Nesledujem to veľmi. Keď už, tak potom podľa situácie.
Keď sme pri športe, neuvažovali ste niekedy, že by ste si kúpili nejaký športový klub? Dnes v Bratislave vlastníte tenisové kurty...
Spoluvlastním. Tie sme sami budovali, sadili sme tam napríklad i borovice. Na to som pyšný, keďže vďaka mne ten klub patrí medzi najkrajšie tenisové kluby na Slovensku. Teraz tam investujeme do rozšírenia haly.
Bude ešte niečo ďalšie v športe?
Nie, nie. Nechceme viac investovať do športu. Máme futbalistov Dusla Šala, ktorým sa snažíme pomáhať aj, keď teraz je to ťažké, lebo Duslu sa nedarí.
Mnoho finančníkov, miliardárov okázalo ukazuje svoj majetok. Aký na to máte názor? Je o vás známe, že sa nevyvážate na superluxusných autách...
Ja sa radím do staršej generácie. Z nostalgie som si teraz objednal Wartburg a budem sa na ňom voziť do práce. Pripomeniem si tak staré časy, pretože som ho mal desať rokov a postavil som vďaka nemu radovku. Vozil som v ňom cement, kachličky a iný materiál...
Namiesto Bentley vám bude teda v garáži stáť Wartburg.
Veru áno. Wartburg predsa nemá každý (smiech).
Kto je Andrej Babiš
Podnikateľ so slovenským aj s českým občianstvom. Má 56 rokov, je absolventom Fakulty zahraničného obchodu VŠE v Bratislave. Pred revolúciou pôsobil v Chemapole Bratislava (Petrimexe), ktorý sa zaoberal obchodovaním s chemikáliami v cudzine. Do roku 1990 bol obchodným delegátom v Maroku. Agrofert zakladal v roku 1993 ešte v mene Petrimexu, neskôr sa stal jeho majiteľom.