Dostatok zákaziek už dnes neznamená, že je spoločnosť okamžite "za vodou". Drvivá väčšina slovenských priemyselných podnikov sa totiž nachádza v situácii, že o ich výrobky síce je záujem, no daný obchod už nemajú ako prefinancovať. To znamená, že hoci sa im priklepne zákazka, doba, pokým za ňu i dostanú zaplatené, je kritická.
Nesplniteľné podmienky
"Platby dopredu sú dnes nereálne. Kým dostaneme peniaze na účet od nášho odberateľa, tak to niekedy trvá i dobré dva mesiace," vraví pre HN František Alberty, generálny riaditeľ CSM Tisovec, ktorá vyrába stavebné stroje či bager UDS ako jediná vo východnej a strednej Európe. Ako Alberty dodáva, počas týchto dvoch mesiacov však musí firma fungovať i naďalej, musí platiť svojich pracovníkov.
Problém tu prichádza práve zo strany bánk. Kým v minulosti im financovanie firiem nerobilo ťažkosti, v súčasnosti sú stále opatrné. "Hoci máme zákazku od takých gigantov z Ruska či Kazachstanu ako sú Gazprom, Lukoil, či Transnefť, finačné domy nám tvrdia, že nemajú záruku na vrátenie financií," vysvetľuje Alberty s tým, že podnikateľom požičajú peniaze len za prakticky ťažko splniteľných podmienok, alebo za nákup štátnych dlhopisov.
Ostali bez projektu
"Boli by sme výnimka, keby sme s prefinancovávaním obchodov nemali problémy," tvrdí šéf detvianskych strojární PPS Group Pavol Šimkovič. Ako vraví, väčšina bánk sa dnes stavia skôr do pozície vymáhačov pohľadávok a nespráva sa podnikateľsky. "Neveria, že firma, ktorá im vlani dlhovala peniaze, im ich teraz bude schopná splatiť," hovorí. Na otázku HN, či z tohto dôvodu už prišli i o nejakých zákazníkov, odpovedá, že zatiaľ nie, no pod touto hrozbou boli a sú i naďalej.
"Zatiaľ sme zákazku nestratili, na druhej strane sme však napríklad tiež nemohli rozvinúť financovanie nového projektu, ktorý mohol vytvoriť i ďalšie nové pracovné miesta," upozorňuje na situáciu Šimkovič.
Šance, ako z tohto začarovaného kolotoča vystúpiť, sú minimálne. Napríklad PPS Group rozbehla nový biznis s výrobou vagónov, ktorý vykryli cez zadávateľa zákazky. "Dohodli sme sa s ním na tom, že to celé bude financovať. Výdavky od nákupu materiálov až po platby rôzneho druhu ostali na jeho pleciach," priznáva Šimkovič. Pre PPS to však nebude zadarmo. "Táto výpomoc sa následne odrazí na našich výnosoch," hodnotí Šimkovič. Do akej miery budú nútení predávať lacnejšie vagóny, však nekonkretizoval.
Ako pre HN potvrdil viceprezident Zväzu strojárskeho priemyslu Slovenskej republiky Juraj Borgula, s týmito problémami dnes musia bojovať azda všetky firmy z priemyslu. "Najviac ohrození sú tí podnikatelia, ktorí nie sú súčasťou nadnárodných koncernov," myslí si Borgula.
Podľa neho spoločnosti, ktoré získali zákazku, no nemajú ju ako finačne vykryť, majú ešte dve možnosti. "Vyriešiť to cez dodávateľov a dohodnúť sa s nimi na odložení splátok, prípadne neskorších platbách, alebo - presne naopak - prehovoriť odberateľa na predplatbu," reaguje.
Pomôcť slovenským zamestnávateľom by v tomto mohla i Slovenská rozvojová banka a Eximbanka. Tí však napríklad spoločnosti CSM Tisovec príliš nepomohli. "Obráťte sa na Komerční banku, tá vám skôr pomôže," prezrádza Alberty, akú odpoveď dostala jeho firma pri žiadosti o pomoc.
Petra Jamrichová
Ja chápem, že poznatky z 1998 roku reštrukturalizácií bánk sa nedajú zabudnúť, ale dnes bez financovania prevádzky cez banky je prakticky nemožná vec, alebo len krátkodobá. Hospodárske výsledky poznačené krízovým obdobím zo dňa na deň nevylepšíme aby vyhovovali bankovým analytikom. Malo by platiť pravidlo až je trh, solventný zákazník tak aká obava tu je. Banky vždy išli do rizika požičať peniaze, ale vzápätí ich po predaji výrobkov dostali späť. Až toto dnes nezagarantujeme, tak potom čo to je trhový mechanizmus. Len slovo bez rešpektu. Veď sme v 21.storočí na vysokej úrovni informatiky, technológie. Sme v EÚ a vidíme aký stav tu pretrváva. Kladiem si otázku kto spôsobil krízu, my čo vyrábame, alebo finančný svet ? Na túto otázku neradi my manažéri dávame vyjadrenie, hoci odpoveď vieme.
V Tisovci 20.7.2010
Ing. František ALBERTY
Generálny riaditeľ