Nemecko zatiaľ nemá spoplatnené rýchlostné komunikácie, hoci obyvatelia krajiny sú ochotní platiť, ak sa tak vyhnú nekonečným dopravným zápcham. Keďže štát prakticky nemá peniaze na výstavbu ciest, tunelov a mostov, stavebný koncern Hochtief dúfa, že pomocou nových modelov financovania sa mu podarí vstúpiť na úplne nový trh. Riešenie sa volá partnerstvo štátneho a súkromného sektora, v rámci ktorého by mal štát prevziať najviac 50 % investičných nákladov a stavebná firma zabezpečí zvyšok a zinkasuje poplatky. Nemecké ministerstvo dopravy v súčasnosti skúma 22 projektov v objeme 6,6 mld. eur, medzi nimi aj veľké magistrály.
Nemecké stavebné koncerny chcú pomocou modelu platených komunikácií opustiť túto chronicky stratovú oblasť. No v takom prípade musia počítať aj s konkurenciou zo zahraničia, najmä zo Španielska, kde prevádzkovatelia pozemných komunikácií patria medzi najskúsenejších vo svete. Ako zistil týždenník WirtschaftsWoche, na pripravovanom projekte mostu cez Mosel na ceste B50 sa zúčastní aj španielsky Ferrovial, kým predchádzajúci projekt tunela pri Rostocku vyhral francúzsky stavebný koncern Bouygues.
O tom, že vstup do nemeckých projektov je výhodný, svedčí neoficiálna kalkulácia pre jeden úsek diaľnice A8. Čisté stavebné náklady dosahujú 350 mil. eur, k čomu sa pripočítava zhruba tretina na náklady na výskum a financovanie. Z týchto 480 mil. eur približne štvrtinu, teda 120 mil. eur, predstavuje vlastný kapitál spoločnosti, 150 mil. eur (30 %) poskytne štát a 210 mil. eur by malo financovať bankové konzorcium. Pri poplatku štyroch centov za kilometer tak potom vlastný kapitál dosiahne výnos 12,4 až 14,0 %. Pri bežnom stavebnom projekte je tento výnos najviac jedno až tri percentá.
Takéto výpočty však nesú aj určité riziká, predovšetkým v krajinách, kde sú diaľničné poplatky politicky citlivou záležitosťou. To je aj jeden z dôvodov maďarského neúspechu v prípade diaľnice do Budapešti, keď ústavný súd prekvapujúco znížil vypočítaný poplatok o polovicu. Španieli dokážu podstatne lepšie zvládnuť takýto neúspech než nemecké koncerny, keďže dotácie Európskej únie vo výške 36 mld. eur smerujú najmä do výstavby ciest. Španielska jednotka, firma Dragados, tak vlani dosiahla obrat 5,1 mld. eur a zisk medziročne vzrástol o 35 % na 319 mil. eur. Zisky Ferrovialu (obrat: 4,2 mld. eur) stúpli o 37 % na 218 mil. eur, kým nemecké koncerny zápasia s krízou v domácom stavebníctve. Aj z hľadiska likvidity sú tieto dve firmy španielskou pýchou: Dragados disponuje likvidnými prostriedkami vo výške 461,3 mil. eur a Ferrovial 436 mil. eur, kým Hochtief má len 160 mil. eur.
StoryEditor