Skutočne iba málokomu na svete by napadla taká vec na zbohatnutie ako Švédovi Rubenovi Rausingovi. Na unikátny nápad, ktorý mu vyniesol miliardy, a finančne tak zabezpečil niekoľko nasledujúcich generácií, prišiel trochu zvláštne. Pozeral sa na manželku, ako viaže konce klobás a uskladňuje ich, a pritom začal premýšľať, či by sa niečo podobné nedalo urobiť aj s mliekom. Éra Tetra Paku sa tak mohla začať.
Nápad vďaka klobásam
Ruben Rausing ako postgraduálny študent ekonómie zamieril za veľkú mláku a tam v roku 1920 začal študovať na Kolumbijskej univerzite. Práve tu sa zoznámil s pokročilými technológiami pri balení potravín. V tomto prípade však v jeho hlave skrsol nápad, ktorý neskôr veľmi úspešne realizoval v praxi. Balenie potravín bolo v tom čase čisto americkou výsadou, a preto Ruben premýšľal, či by sa niečo podobné uchytilo aj v Európe.
O šesť rokov neskôr sa Ruben vrátil späť do svojho rodného Švédska a jeho kroky smerovali k inžinierovi Erikovi Akerlandovi, s ktorým si otvoril prvú obalovú spoločnosť v Škandinávii - Rausing-Akerland. Predchodca dnešných "tetrapakov“ bol na dotyk nepríjemný plastovo-papierový obal s vonkajšou úpravou kartónu.
Nepríjemný bol aj tým, že takmer vôbec nedovoľoval, aby ste sa pri otváraní neobliali. Až po týchto prvotných pokusoch sa mohla začať spomínaná éra obalov Tetra Pak a v polovici minulého storočia vznikla nová dcérska spoločnosť firmy Rausing-Akerland, ktorá niesla názov Tetra Pak. Úver na ich navrhovanie prišiel od švédskeho inžiniera Erika Wallenberga.
Symbol: Škatuľky so slamkou
O krátky čas Ruben prenechal svoju firmu Tetra Pak svojim dvom synom, Hansovi a Gadovi, a nechal ich, nech ju sami budujú. Bratia sa už dovtedy stihli naučiť, že základom je zabezpečiť optimálnu ochranu nápojov s použitím minimálneho množstva materiálu, ako to robil ich otec.
Prvý väčší úspech zožal ich obdĺžnikový Tetra Brik, a to v roku 1963, o dva roky neskôr vyšli s Tetra Rexom. V Spojených štátoch aj v Európe sa preslávili najmä ako malé škatuľky naplnené džúsom, ktoré mali na jednej strane prilepenú slamku a boli určené pre deti. Neskôr začali vyrábať aj sterilné obaly, ktoré sa sterilizovali pri vysokých teplotách. To už v tých časoch umožnilo, že mnohé produkty zostali čerstvé a nepotrebovali zachladzovať. Inštitút potravinárskych technológií dokonca tento vynález bratov Rausingovcov nazval "inováciou storočia“.
Expanzia do zahraničia
Spoločnosť, tak ako aj samotná rodina začali sláviť úspech a s tým súviselo aj prekročenie hraníc. Dokonca ešte v roku 1962 putovali so svojím vynálezom do Japonska, kde si otvorili ďalšiu pobočku. Trvalo im síce šesť rokov, kým začali zarábať slušnejšie peniaze, čas im však hral do karát. Tento región sa dokonca stal časom ich najúspešnejším. Vykazoval predaj 40 miliárd japonských jenov už na začiatku 80. rokov.
V tom čase už dokonca pôsobili v 83 krajinách, ukrojili si pre seba 90 percent trhu so sterilnými obalmi, mali 22 výrobných závodov a zarábali takmer 10 miliárd švédskych korún. Švédsky daňový systém ich však takmer položil na kolená, a tak sa rozhodli hlavné sídlo firmy presťahovať do Švajčiarska. Výskum a vývoj však ponechali v rodisku. Dokonca neskôr všetky aktíva firmy presmerovali na holding, ktorý bol registrovaný v Holandsku. Toto však nebola jediná "machinácia“ rodiny.
Kráľovský majetok
Mladší Hans, ktorý 37 rokov sedel na kresle výkonného riaditeľa, predal v roku 1996 svoj polovičný podiel bratovi Gadovi. Presná suma nikdy nebola zverejnená, no médiá odhadujú, že mohlo ísť o sedem miliárd dolárov. Hans, ktorý je v rebríčku najbohatších ľudí sveta na 35 mieste, sa časom stal špecialistom na ruské vzťahy a investoval v Rusku a na Ukrajine. Na rodinný biznis takmer zabudol a venuje sa svojej zbierke starých áut. Príbeh by sa mohol zdať až príliš ružový. Denník Daily Mirror skúmal kauzu krútiacu sa okolo Hansa. Prišlo sa na to, že Hans, ktorý žil v Británii 20 rokov, po celý ten čas neplatil v tomto kráľovstve žiadne dane.
Mal to výborne vymyslené. Nick Davis z Daily Mirror píše: "Mal tu dom, rodinu a bral na vedomie, že tu musí platiť dane, pretože je občan Británie. Avšak Hans tu nemal trvalé bydlisko, mal ho totiž vo Švédsku, kde sa narodil. To mu umožňovalo, a nielen jemu, že z toho, čo zarobí v Británii alebo kdekoľvek inde na svete, nemusí v tejto krajine platiť vôbec žiadnu daň. Vďaka tomu si na svoje konto pripisoval neuveriteľné milióny.“ V žiadnom inom štáte sa takto platenie daní obísť nedá.
"Hansonovci“ sa z firmy vytratili
Jeho starší brat Gad stál na čele firmy do nového milénia. Ešte pred tým, ako zomrel, do firmy doviedol svoje deti, ktoré teraz stoja na čele firmy. Nikto z rodiny nejavil záujem o publicitu, bohatstvo si však užívajú. Dôkazom sú najmä deti Hansa - Hans Kristian, Lisbet a Sigrid. "Mnoho Američanov sa sťažuje: Och, môj majetok mi je na príťaž. Preboha, mali by byť šťastní. Mne to síce prinieslo veľa zodpovednosti, ale rozhodne to nie je na príťaž,“ vyjadrila sa v otázke bohatstva Lisbet Rausingová, dcéra Hansa staršieho.