Čína plánuje strojnásobiť ropné rezervy

Peking neočakávane predložil návrh na vytvorenie až 90-dňových strategických ropných rezerv, čo je oveľa viac než väčšina analytikov očakávala, uviedli ľudia blízky vládnym kruhom, ktoré o tom rozhodujú. Čína zároveň potvrdila, že už začala budovať zariadenia na 30-dňové zásoby ropy. Tie by mali byť dobudované v roku 2010. Plány na vybudovanie zásobných zariadení na 90-dňové rezervy ropy až doteraz Čína držala v tajnosti.
Oficiálni predstavitelia čínskeho ministerstva prírodných zdrojov, Výskumného ústavu energetiky v Pekingu a troch čínskych štátnych ropných firiem oznámili, že krajina má v pláne vybudovať v ďalšej fáze dodatočné zásobníky na 60-dňové a 90-dňové zásoby ropy. Na ich výstavbu bude Čína potrebovať v odhade asi 90 miliárd jüanov (8,2 mld. eur), uviedol nemenovaný diplomat. Náklady na výstavbu zariadenia na 30-dňové zásoby ropy by sa mali vyšplhať do výšky asi 10 miliárd jüanov.
Vytvorenie takých veľkých strategických ropných rezerv zvýši v nasledujúcich rokoch tlak na dodávky ropy vo svete. Avšak z dlhodobého hľadiska 90-dňové strategické rezervy ropy podobné tým, ktorými disponujú Spojené štáty americké, poskytnú Číne nielen dostatočné zásoby strategickej suroviny v prípade prudkého poklesu ponuky, ale zároveň pomôžu ochrániť svetový trh s ropu pred panickým nakupovaním ropy zo strany rýchlo sa rozvíjajúcej čínskej ekonomiky v prípade vypuknutia ropnej krízy, uvádzajú analytici.
Zatiaľ posledné prognózy ukazujú, že hoci Čína sama vlastní ropné polia, domáca produkcia ropy ešte dlho nebude dostatočne pokrývať potreby krajiny, tie si bude musieť aj naďalej dopĺňať vysokým dovozom. Navyše, vytváraním strategických rezerv sa import ropy do Číny ešte zvýši. Len v tomto roku sa Čína na celkovej spotrebe ropy vo svete podieľala asi jednou tretinou, pričom analytici predpokladajú, že dovoz ropy do Číny do konca tohto roka dosiahne úroveň 2,4 milióna barelov ropy denne, zatiaľ čo v roku 2003 to bolo "len" asi 1,8 milióna barelov ropy denne, uviedol The Wall Street Journal Europe.
Začiatkom tohto roka čínska vláda dala zelenú výstavbe rezervoárov v provincii Zheijang v meste Zhenhai. Výstavba ďalších zásobníkov je naplánovaná aj v oblasti Daishan patriacej do provincie Theijang, a to už v priebehu niekoľkých dní. V nasledujúcich rokoch Čína vybuduje zásobníky, každý s kapacitou troch miliónov ton, aj v meste Dalian v provincii Liaoning a v meste Qingdao v provincii Shandong, uviedli oficiálne čínske zdroje. Hlavnými poradcami pri budovaní strategických rezerv ropy sa stali predstavitelia Medzinárodnej agentúry pre energetiku.
Prvý rezervoár v provincii Zhenhai by mal byť spustený do prevádzky v rokoch 2007 až 2008, uviedli zástupcovia agentúry. Výstavba ostatných zariadení by sa mala ukončiť v roku 2010, čím krajina získa možnosť na uskladnenie asi 14 miliónov ton ropy, čo je asi 105 miliónov barelov. Tento objem zabezpečí Číne možnosť vytvoriť si 30-dňové strategické rezervy. Definitívne rozhodnutie o ďalšom zvyšovaní strategických rezerv padne až po úspešnom rozbehnutí projektu na vytvorenie 30-dňových strategických rezerv ropy, uviedla agentúra.
Čína v priebehu dvoch až troch rokov vynaloží na výstavbu tisícov kilometrov ropovodov asi 3,4 mld. USD, aby si tak pomohla zabezpečiť energetické dodávky napriek rastúcim cenám a dopytu. Výstavbu ropovodnej siete v celkovej dĺžke okolo 9 660 kilometrov, ktorá by prekonala výstavbu ropovodov, realizovanú v priebehu posledných troch dekád takmer o 70 %, podporujú hlavne štátne ropné giganty China National Petroleum (CNP) a Sinopec. Mnohé čínske ropovody boli postavené na východe krajiny v blízkosti zastarávajúcich ropných polí pred rokom 1993, keď sa Čína stala čistým importérom ropy. Hlavnými spôsobmi prepravy ropy na väčšine územia sú pomalé železnice a malé lode. Hviezdny ekonomický rast mnohokrát preťažil zastaranú infraštruktúru, čím sa len zvýšil nedostatok ropy, uhlia a ďalších nerastných surovín. Čínske projekty zahŕňajú dve diaľkové spojenia určené na prepravu prebytočnej ropy zo vzdialeného severozápadu, ropovod na prepravu surovej ropy spájajúci Kazachstan so severozápadom Číny, ďalší ropovod pozdĺž rieky Yangtze a rozvodnú ropovodnú sieť v najbohatšej čínskej provincii Guangdong. Výstavbu ropovodov zabezpečujú miestne firmy, uviedla agentúra Reuters.