V Austrálii ako detektív vyšetroval najrôznejšie druhy zločinov. V Európe prijal vlani ponuku Deloittu viesť tím forenzných služieb pre strednú Európu so zameraním sa na hospodársku kriminalitu vo firmách. „Zločinci sú dnes viac prepojení a veľmi efektívne si vymieňajú informácie," tvrdí Steven York. Tie isté praktiky pri podvodoch s bankomatovými kartami sledovali pred rokmi v Austrálii.
Slovensko, ale aj ďalšie krajiny, vydesili podvody s bankomatovými kartami. Vy ste kedysi pracovali ako detektív v Austrálii, môžete teda aj porovnávať, či to spôsobili terajšie časy alebo je to nejakým novým špecifikom pre región?
Pri hospodárskej kriminalite dôležitú úlohu zohráva už geografia. Keď sú hranice blízko pri sebe, je to úplne iné, ako na ostrovoch, povedzme v Austrálii, kde napríklad previesť tovar cez hranicu je oveľa obtiažnejšie. Takže sú tu aj iné druhy podvodov a kontaktov, zavážia dokonca aj kultúrne či rodinné zvyklosti. Všade je však rovnakou črtou snaha získať výhody či peniaze nelegálnym spôsobom. V prípade strednej Európy a Slovenska geografia a kultúrne zvyklosti hrajú významnú úlohu.
Myslím, že Slováci majú iný pohľad na využívanie pôžičiek a úverov na kreditných kartách, preto sa tu tieto bankové produkty ujímali tak pomaly. V poslednej dobe tieto úvery vo väčšej miere využíva pravdepodobne mladšia generácia, takže na túto oblasť nevyhnutne útočia i páchatelia trestnej činnosti, tak ako to už zhruba 12 rokov robia na západe. Čo ma však skutočne zarazilo, práve na Slovensku a celkovo v strednej Európe sa začali objavovať podvody s bankovými kartami a to presne rovnakým spôsobom, tými istými postupmi, ako sme sa s tým stretli pred desiatimi rokmi v Austrálii.
Podľa vás to robia aj tí istí ľudia alebo je len využité rovnaké know-how?
Hoci pri tomto type zločinov hranice neexistujú a cez internet môžu byť organizované z ktorejkoľvek krajiny, myslím, že je to know-how. Podvodníci si tu začali vymieňať poznatky, čo bolo nezvyčajné. Obvyklé je, že si vyšetrovatelia z brandže vymieňajú informácie o postupoch, no je to nezvyčajné pre kriminálnikov. Páchatelia podvodov v oblasti internetového bankovníctva alebo podvodov s kreditnými kartami si teraz dokonca cez internet vymieňajú informácie o tom, ako pripraviť akciu a páchať trestný čin.
V ktorej krajine z nášho regiónu ste ako v prvej identifikované zneužívanie kreditných kariet?
Keďže kreditné karty existujú dlhý čas, ich zneužívanie sa začalo už pred mnohými rokmi. Prvý významný prípad podvodu, na ktorý si spomínam, sa uskutočnil v Rumunsku, kedy organizovaná skupina odpočúvala telefónne linky hotela a stiahla si všetky informácie týkajúce sa kreditných kariet použítých v hoteli.
Na základe týchto informácií si potom vyrobili falošné karty. V dnešnej dobe sú už tieto informácie enkryptované, takže podobné zneužitie dát je v súčasnosti nepravdepodobné. Kriminálne organizované skupiny však vyvinuli svoje technológie a používajú nové nástroje na získavanie dát z kreditných kariet. Najčastejšie sa zneužitie ukutočňuje zosnímaním údajov z karty cez čítačku, ktorá nahrá potrebné informácie. Niektorí páchatelia dokonca využívajú falošné kryty na bankomaty, ktoré potom vyzerajú ako pravé. Pomocou falošných bankomatov potom údaje na karte skopírujú a zneužijú.
Zvýšila kríza počet podnikových podvodov?
Všeobecná mienka je, že kríza podčiarkne zvýšený počet hlásených podvodov. Tie podvody tu boli aj pred tým, len si myslím, že sa nehlásili. Často firmy s malými podvodmi počítajú, ale ich nevyšetrujú, aby nenarušili vzťahy a celkové fungovanie organizácie. V čase krízy však tým, že pristúpili na znižovanie nákladov, začali pozorne sledovať všetky aspekty svojho biznisu, nie iba niektoré. Výsledkom je teda snaha viac odhaliť podvody.
Nemyslím si však, že by sa ich páchalo výrazne viac. Samozrejme, zameriavam sa skôr na finančné podvody, podvody vo firme zo strany zamestnancov či zamestnávateľov, krádeže. Slovensko sa však na druhej strane oveľa viac zaoberá prevenciou než ostatné krajiny.
V prípade páchateľov je spôsobilosť hlavne v technológii?
Áno a nielen to. Dokážu sa infiltrovať do spoločnosti tak, že tam zapojí svojich ľudí.
Ak hovoríme o podnikovej kriminalite, v akom druhu spoločností k nej najčastejšie prichádza? Je mierkou veľkosť či sektor?
K podvodom dochádza vo všetkých sektoroch a na všetkých úrovniach. Pri podvode sú totiž rozhodujúce hlavne tri faktory - príležitosť, motivácia získať osobný osoh alebo inú výhodu a zdôvodnenie takéhoto počínania. Ak sa tieto faktory vyskytnú, potom skutočne nehrá úlohu, či ide o malý alebo veľký podnik.
Nedá sa ani povedať, ktorý sektor je „najzraniteľnejší"?
Vyšetrovatelia o tom takto neuvažujú. Možno je najviac podvodov v oblasti finančných služieb, keďže sa tam točí najviac peňazí. Ako som spomínal, práve región strednej Európy by mal podľa mňa na to upriamiť väčšiu pozornosť.
Takže ste začali s bankami spolupracovať? Využili ste aj skúsenosti z Austrálie?
Áno, už skôr sme si priniesli niektoré užitočné techniky a technológie, ale banky a finančné inštitúcie ich doteraz nemuseli používať, keďže objem podvodov bol pomerne nízky. No teraz, keď začalo stúpať riziko, zrejme budú musieť začať používať technológie, ktoré sledujú správanie klientov a informujú banku, keď sa vzorka správania zmení.
Napríklad?
Povedzme, ak sa vaše transakcie kreditnou kartou uskutočňujú na Slovensku a v Česku, a odrazu vykonáte objemnejšiu transakciu medzi Slovenskom a Španielskom. Niečo nemusí byť v poriadku. Technológia zalarmuje banku a tá sa u klienta uistí, či naozaj takú transakciu vykonal.
Neprivádza to klienta do nepríjemnej situácie?
Nie, naopak. Zbytočne sa mu napríklad nezablokuje karta. Môže sa totiž stať, že klient len odcestoval do Španielska na dovolenku. Malo by tu byť opatrenie medzi službou zákazníkovi a ochranou majetku. Technológie sa musia zdokonaľovať, keďže sa zdokonaľujú aj zločinci. A preventívne technológie sú veľmi dôležité.
Kedy firma využije radšej vás ako políciu?
Policajné vyšetrovanie môže pripraviť firmu o peniaze tým, že sa prípad zverejní, čo môže pošramotiť jej povesť. Snaží sa tak vyšetrovanie zveriť nám a veci udržať v tajnosti. No na Slovensku platí zákon, ktorý vyžaduje, aby sme prípady závažných podnikových zločinov nahlásili. Vtedy s políciou spolupracujeme. Samozrejme, nie každá firma si naše služby môže dovoliť. Časť klientov ich získava v rámci objednaného auditu. Ďalšie vyšetrovanie sa posudzuje podľa rizika, či dostaneme späť investované prostriedky. Zameriavame sa preto na tie zaujímavejšie a komplikovanejšie podvody.
Na koľkých prípadoch ročne pracujete?
To sa nedá presne povedať. V celom regióne sme mali napríklad v októbri štyri či päť prípadov. Pokiaľ ide o Slovensko, nechcem konkretizovať počet. No v súčasnosti napríklad spolupracujeme so spoločnosťou, ktorá nás požiadala o pomoc pri vyšetrovaní organizovaného podvodu na území šiestich krajín. Je to veľké množstvo peňazí, ktoré boli podvodne vyvedené zo spoločnosti a mohli by byť čistým ziskom alebo by sa mohli použiť na záchranu pracovných miest. Na druhej strane, vyšetrovanie niekedy ukáže, že k žiadnemu podvodu nedošlo. Viaceré spoločnosti si nás preto objednávajú aj z toho dôvodu, aby sme zabezpečili systém predchádzania ďalším podobným podvodom.
Vyšetrovali ste na Slovensku aj nejaký kuriózny prípad?
Áno, išlo o podvod spred niekoľkých rokov týkajúci sa dodávateľského reťazca. Páchatelia využili technológiu a nedostatok kontroly pri overovaní prichádzajúcich a odchádzajúcich tovarov. Bolo to obdobie, keď sa prechádzalo z manuálneho na technické evidovanie tovarov. Získali takto vyše tri milióny dolárov.
Kto je Steven York Steven York je od augusta minulého roka partnerom Deloitte zodpovedným za riadenie forenzných služieb pre strednú Európu. Pred vstupom do komerčnej sféry pôsobil 19 rokov v polícii, kde pracoval ako detektív zaoberajúci sa vyšetrovaním organizovaného zločinu. Taktiež školil a riadil policajných príslušníkov v problematike reakcie na kritické udalosti, najmä v oblasti vyjednávania o rukojemníkoch. Od polície odchádzal ako veliteľ vyjednávacej skupiny. Po odchode z polície pracoval ako generálny riaditeľ pre bezpečnosť skupiny Commonwealth Bank of Australia, neskôr dostal ponuku od Marsh McLennan, kde bol generálnym manažérom a vedúcim divízie Marsh Risk Consulting (Pacific). |