Zlato a šperky získavajú v čase krízy na hodnote, Slováci sa však do zlatníctiev nehrnú. Uplynulý rok tak pre predajcov šperkov dopadol katastrofálne. "Naše prognózy sa naplnili. Medziročné prepady obratov boli na úrovni 30 až 50 percent," hovorí o žalostnej situácii na slovenskom trhu Ľubomír Déči, cechmajster Cechu zlatníkov a klenotníkov Slovenska a spolumajiteľ spoločnosti Trigold, ktorá sa zaoberá tvorbou šperkov.
Najhoršie za päť rokov
Najväčší slovenský producent šperkárskych produktov Zlatokov Trenčín pocítil dosahy krízy v plnom rozsahu. Napriek tomu, že začiatkom minulého roka pristúpil k úsporným opatreniam, zaknihoval si negatívny rekord. "V roku 2009 zaznamenala naša spoločnosť výrazný medziročný pokles tržieb, čo sa stalo prvýkrát za posledných päť rokov," uviedol pre HN Peter Mezovský, vedúci veľkoobchodu Zlatokovu. Pod nelichotivé výsledky spoločnosti sa podpísala kríza aj nárast cien zlata na medzinárodných komoditných trhoch.
Podľa Déčiho je toto odvetvie mimo záujmu kupujúcich. Nepomohol ani tradične dobrý záver roka. "Aj predvianočný a vianočný predaj, keď sa v minulosti výraznejšie predávali zlato a šperky, v minulom roku výrazne zaostal," prezradil.
Namiesto zlata striebro
"Minulý rok bol slabší z hľadiska predaja aj výroby. Ľudia mali väčší záujem o lacnejšie výrobky," hodnotí Gabriela Kedžuchová, majiteľka spoločnosti Algab, ktorá sa venuje výrobe, oprave a predaju šperkov. Novým fenoménom je prechod od zlata k striebru, ktoré je lacnejšie.
Kým predaj šperkov sa nachádza na kolenách, na nedostatok práce sa nemôžu sťažovať zlatnícke dielne, ktoré navštevuje predovšetkým solventnejšia klientela. "Oproti minulému roku sme si zachovali rovnaké čísla," prezrádza majiteľ dielne Kozo Peter Kozánek ml.
Zlatníci sa pozerajú na ďalší vývoj pesimisticky. "Trend z roku 2009 bude pokračovať aj v tomto roku, minimálne do jeho polovice. Nepredpokladáme rýchle oživenie trhu," konštatuje Déči.