Riaditeľka SIPRI Alyson Bailesová pre časopis Spiegel uviedla, že zvýšenie tempa rastu vojenských výdavkov sa dá takmer výlučne pripísať obrovskému vzostupu amerického zbrojného rozpočtu za vlády Georgea W. Busha. Podľa jej slov práve USA sú hnacím motorom zvyšovania vojenských výdavkov, ktoré po poklese po skončení studenej vojny začínajú stúpať aj v dlhodobom horizonte. Výdavky v minulom roku o 14 % presahovali úroveň z roku 1998, no stále sú o 16 % nižšie než v roku 1988, krátko pred rozpadom východného bloku pod vedením bývalého Sovietskeho zväzu.
Ako informujú The Moscow Times, USA sa na celkovom náraste svetových vojenských výdavkov podieľali 75 % a s medziročným nárastom zbrojného rozpočtu o 10 % na 336 mld. USD vlani tvorili 43 % (2001: 36 %) celkových svetových výdavkov na vojenské účely. "Zvyšok sveta nie je pripravený alebo nemôže nasledovať príklad USA pri zvyšovaní vojenských výdavkov," uvádza SIPRI. Zbrojný rozpočet USA na fiškálny rok 2003 počíta so zvýšením nákupov o 32 % na 78 mld. USD, pričom celkové výdavky majú stúpnuť len o 6 %. Naproti tomu celkové výdavky západoeurópskych členov NATO v rokoch 2000 až 2002 v reálnych číslach klesli o 3 %, pričom Nemecko sa v roku 2002 z hľadiska zbrojného rozpočtu zaradilo na šieste miesto za USA, Japonsko, Veľkú Britániu, Francúzsko a Čínu. Rastúca vojenská dominancia USA sa podľa údajov SIPRI odzrkadľuje aj vo výdavkoch na vojenský výskum a vývoj, ktoré štvornásobne prekonali západnú Európu.
Rusko v tomto zvýšilo svoj vojenský rozpočet o 12 %, čo v reálnych podmienkach predstavuje 7 %. USA v rámci medzinárodného obchodu so zbraňami v rokoch 1998 až 2002 zrealizovali 41 % všetkých transakcií vo svete, no Rusku sa v priebehu posledných dvoch rokov podarilo zvýšiť trhový podiel z 22 % na 36 %, takže z pozície najväčšieho svetového dodávateľa zbraní vytlačilo USA. Vývoz ruských zbraní vlani vzrástol o viac než miliardu dolárov na 4,8 mld. USD a najväčšími odberateľmi sa stala India a Čína.
Čína, ktorá vlani zvýšila svoj vojenský rozpočet o 18 % a v tomto roku o 9,6 %, je zároveň najväčším svetovým dovozcom zbraní s podielom 14 %. India vlani zvýšila dovoz zbraní o 72 %, pričom podstatný nárast zaznamenal aj Pakistan. Obidve krajiny naďalej vyrábajú a vyvíjajú riadené strely. SIPRI pritom upozorňuje, že rozsah ich arzenálu v súčasnosti nie je možné odhadnúť a nevylučuje, že ho môže tvoriť 100 až 400 jadrových zbraní.
Spiegel ďalej informuje, že počet vojnových konfliktov sa vlani medziročne znížil z 24 na 21 a s výnimkou kašmírskeho konfliktu medzi Pakistanom a Indiou sa všetky odohrali v rámci hraníc jedného štátu. SIPRI uvádza, že aj v tejto oblasti boli citeľné dôsledky teroristických útokov na New York. USA totiž vyvinuli nátlak v Afrike na ukončenie vojenských konfliktov v Sudáne a Somálsku. "Zatiaľ nie je možné vyvodiť definitívne závery. Je však očividné, že teroristické útoky ovplyvnili väčšinu konfliktov," dodáva SIPRI.
| Najväčší vývozcovia zbraní vo svete (v mld. USD) | |||
|
Krajina |
1998 |
2002 | |
| 1. | USA | 37,7 | 3,9 |
| 2. | Rusko | 20,7 | 5,9 |
| 3. | Francúzsko | 8,3 | 1,6 |
| 4. | Nemecko | 5,0 | 0,7 |
| 5. | Veľká Británia | 4,8 | 0,7 |
| 6. | Ukrajina | 2,7 | 0,3 |
| 7. | Taliansko | 1,8 | 0,5 |
| 8. | Čína | 1,6 | 0,8 |
| 9. | Holandsko | 1,5 | 0,3 |
| 10. | Bielorusko | 1,1 |
– |
| Zdroj: SIPRI | |||