Sprievodným javom expanzie zahraničných reťazcov je prerozdeľovanie trhu. V uplynulých rokoch v najväčšej miere zasiahlo slovenských obchodníkov, ktorí postupne strácali svoje pozície. Pocítili tento jav aj spotrebné družstvá?
- Vyspelá konkurencia aj nám odobrala veľa zákazníkov i peňazí. Na druhej strane sa aj nám podarilo odobrať zákazníkov a časť tržieb tým, ktorí na trhu skončili alebo čoskoro skončia. Zatiaľ sa nám darí tieto straty vyvažovať. Na konci tohto reťazca je vždy ten, kto to napokon neprežije. Koláč, ktorý sa prerozdeľuje medzi obchodníkmi, je totiž stále rovnaký, prípadne sa podľa kúpyschopnosti obyvateľstva len mierne zväčšuje či zmenšuje. Obávame sa, že práve v tomto roku sa koláč bude zmenšovať. Rok 2004 bude pre obchodníkov veľmi nepríjemný práve v dôsledku daňovej a sociálnej reformy, ako aj reformy zdravotníctva či pripravovanej reformy školstva. Tieto reformy spolu s liberalizáciou cien energií a nájomného - napriek tomu, že sú veľmi potrebné - vytvárajú zvýšený tlak na peňaženku spotrebiteľa. Ak sa to spojí s nástupom reťazca Lidl a novej konkurencie, ale aj s rozširovaním aktivít súčasnej konkurencie, čaká nás veľmi ťažký rok.
Diskontný reťazec Lidl buduje prevádzky aj v menších mestách, kde predajniam spotrebných družstiev dosiaľ väčšina reťazcov nekonkurovala. Čo to bude pre vás znamenať?
- Počkáme si, aby sme videli, aký Lidl príde na Slovensko, pretože nie na každý trh nastupuje s rovnakým formátom a rovnakou obchodnou filozofiou. Lidl je však určite veľmi nepríjemný hráč na každom trhu, kde pôsobí hlavne ako cenový konkurent. U našich západných susedov sa tvrdo rozoberá kvalita výrobkov vo vzťahu k cene. Myslím si a dúfam, že slovenský spotrebiteľ sa správa trochu inak ako český či maďarský. Verím, že si ľudia uvedomia, že existujú isté zákonitosti. Sprievodným javom nízkej ceny je väčšinou nižšia kvalita. Spotrebiteľ sa bude musieť rozhodnúť, či ju akceptuje alebo nie. Nie je to len otázka kvality šírky sortimentu, ale aj kvality samotného produktu. Nechcem spochybňovať kvalitu, na to sú orgány dozoru, ale som presvedčený, že každý jeden výrobok je možné vyrobiť len v určitom mantineli kvality. My sa snažíme nakupovať pre našich zákazníkov produkty, ktorých kvalita sa začína minimálne na strednej hodnote tohto mantinelu.
Do akej miery bude podľa vás Lidl ovplyvňovať svojimi cenami politiku tvorby cien ostatných obchodníkov na trhu?
- To je zaujímavá otázka. Ak zachováme všetci chladnú hlavu a uvedomíme si, že cena je naozaj priamo úmerná kvalite, tak by Lidl veľmi nemal zamotať cenovú politiku na slovenskom trhu. Ak však podľahneme, môže nás to neskôr všetkých veľmi mrzieť. Najhoršie je, ak sa niekto snaží trh osloviť iba cenou. Žiaľ, je tu precedens niektorých sietí, ktoré využívajú reklamnú politiku či porovnávanie cien produktov. Nepovažujem to za morálne. Navštívil som veľa štátov a takúto nízku kvalitu konkurenčného boja som ešte nevidel. Každý by si mal uvedomiť, aký formát predajne chce zákazníkovi ponúknuť, s akým sortimentom a akou úrovňou služieb, ale aj ako ju chce prezentovať. Je to oveľa dôležitejšie, ako sa len pozerať, čo robí konkurencia a zopakovať to podľa jej vzoru. Keby sme len opakovali to, čo robí konkurencia, stratíme svoje ja. Myslím si, že originalitu máme a môžeme na nej stavať.
Netajíte sa tým, že v budúcnosti by ste niekoľko malých predajní v menších mestách chceli nahradiť menšími supermarketmi. Je prispôsobovanie typu a veľkosti predajne otázka efektivity?
- Typický prípad je Turzovka pri Čadci. Predseda spotrebného družstva zmenou štruktúry súčasnej siete a rekonštrukciou bývalého objektu zabezpečil, že tam dnes stojí krásna moderná predajňa. V tomto regióne už nemusí mať žiadnu inú predajňu, pretože je schopná zabezpečiť vyšší obrat ako tie, ktoré tam boli dosiaľ. Je tiež schopná pôsobiť efektívnejšie. Je to cesta, ktorá sa volá reštrukturalizácia siete.
V minulosti sa však vyskytol aj prípad, keď spotrebné družstvo otvorilo veľkoplošnú prevádzku, ktorá región neoslovila...
- Zatiaľ máme len jeden takýto precedens, ktorý nám ukázal, že musíme byť opatrní. Jednota SD Považská Bystrica sa snažila v roku 2000 otvoriť hypermarket v Košiciach. To bol dôkaz toho, ako je dôležité vybrať správne miesto. Toto bolo vybraté zle. Tiež nám tento prípad ukázal, že nie je dobré kopírovať konkurenciu. Ak ona robí hypermarkety, tak ich nemusíme robiť aj my, lebo ich robiť nevieme. Hypermarkety majú úplne inú filozofiu nákupu, riadenia, pomeru jednotlivých druhov tovaru aj logistiku. Na to sme neboli pripravení, a preto hypermarket skončil zle. Netvrdím, že nemáme aj medzi supermarketmi takú predajňu, ktorá by dosahovala menšie tržby, ako sme očakávali. Ale to ešte neznamená, že jej tržby nebudú vyššie, keď sa trh saturuje. Je to vždy lepšie, ako keď máte obchod, ktorý na začiatku robí vysoké obraty a potom sa zabrzdí. Dôležité je, že sme počas posledných troch rokov zmenili štruktúru supermarketov, máme ich podstatne viac. V roku 2000 sme mali jednu predajňu Terno, dnes ich máme päť a šiesta je vo výstavbe.
Môže sa obrat predajní spotrebných družstiev zvýšiť aj vďaka nákupom spotrebiteľov zo zahraničia po vstupe Slovenska do Európskej únie?
- Podiel nákupov návštevníkov z krajín EÚ na celkových nákupoch nebude až taký zanedbateľný. Systém spotrebných družstiev má však najväčšiu smolu v tom, že budú nakupovať najmä v západoslovenskom regióne, ktorý je relatívne bohatý a silný. Už teraz v nedeľu nájdete v bratislavskom Auparku veľa rakúskych spotrebiteľov, pretože sme pre nich cenovo zaujímaví. Nemajú však ďaleko ani na územie južnej Moravy a Čiech. Nepríjemná situácia však môže vzniknúť v slabších regiónoch susediacich s Poľskom a Českom, napríklad na Kysuciach. Tam určite stratíme časť zákazníkov a máme veľkú obavu, že v tomto regióne po vstupe do EÚ viac zákazníkov stratíme ako získame. Bude to závisieť od toho, ako sa bude vyrovnávať slovenský trh s českým a maďarským. Vo vzťahu k rakúskym občanom je naša výhoda dlhodobejšia.