Mincovňa v Kremnici má v hrsti lukratívnu zákazku. Do Guatamaly by už budúci rok mala dodať 400 miliónov kusov mincí v štyroch nomináloch. Na porovnanie, pri zavedení eura ako úplne novej meny pre Slovensko bolo potrebné vyrobiť 500 miliónov. V hre sú pritom i
ďalšie tendre na Srílanke a v Bangladéši.
Tromfli 11 konkurentov
V Guatemale rozhodli dlhoročné skúsenosti a referencie. "Podstatná je vždy cena. My sme ponúkli druhú najnižšiu z 12 súťažiacich," hovorí riaditeľ mincovne Vlastimil Kalinec.
Minulý rok štátny podnik získal tržby za 19,6 milióna eur. Tohtoročný pokles by mal vďaka novej zákazke v roku 2012 nahradiť 7,5 percentný rast. Firme pomôže i končiaca sa razba pre Slovinsko. Ak by mincovňa vyhrala aj tender v Bangladéši, tržby by jej v budúcom roku stúpli až o 75 percent. "V plánovaní sme zásadne konzervatívni. Do plánu zaradíme len isté objednávky a nie to, čo by mohlo byť. Víťazné tendre však ešte môžu pribudnúť," hovorí Kalinec.
Kov kupujú aj v Ázii
Práve cenou mnohé štátne mincovne, ktoré dotujú ich vlády, tento rok podliezali tendre. "My vtedy nemôžeme ustúpiť a akceptovať dumpingové sadzby. Treba radšej vydržať, šetriť doma a ďalej bojovať na trhu," vysvetľuje taktiku. Na nízke ceny na ázijských trhoch zareagovali Kremničania nákupom tamojších lacnejších surovín. "Tie sú síce menej kvalitné, tamojší trh ich však akceptuje," dodal. Celosvetovo najväčšími konkurentmi pre Kremnicu sú mincovne z Fínska, Francúzska, Kanady a Juhoafrickej republiky. Slovákom sa najviac darí v Južnej Amerike a niektorých ázijských krajinách. "Ťažšie je to v Afrike, kde sú silné väzby na krajiny bývalých kolonizátorov. Namiesto tendrov často rozhodujú osobné vzťahy. Prvýkrát sa však pokúšame uspieť v jednej africkej krajine," spresnil riaditeľ mincovne.
Používanie mincí neklesá
Výroba mincí tvorí v podniku 90 percent produkcie. Ich používanie zatiaľ neklesá. "Ako ukázal výskum rakúskej národnej banky, narastá síce bezhotovostné platenie, no to je kompenzované celkovým nárastom platieb," tvrdí. Mení sa len putovanie mincí. "Kedysi išli tržby z obchodov do komerčných bánk, dnes z veľkej časti prúdia z hypermarketov cez cash handlingové spoločnosti medzi jednotlivými krajinami eurozóny," podotýka riaditeľ.
Z krajín používajúcich euro vlastnú mincovňu nemá len Slovinsko, Malta, Estónsko, Luxembursko a Cyprus. "Estónci sa tradične obracajú na Fínov, Luxemburčania na svojich susedov. My sme prítomní v Slovinsku, niekedy uspejeme na Cypre," dodáva Kalinec.
Tomáš Tišťan