Atény sa každým dňom približujú k bankrotu. Stodesaťmiliardová pôžička im totiž nebude stačiť. Dokazujú to už aj najnovšie čísla, podľa ktorých už v druhom polroku bude krajina na vyplatenie dlhov potrebovať o 9,7 miliardy viac eur ako majú k dispozícii v súčasnosti spolu s úverom od Medzinárodného menového fondu, Európskej únie i Európskej centrálnej banky. Situácia Grécka sa komplikuje aj po tom, čo sa ministri eurozóny vyjadrili, že ďalších 12 miliárd z úveru dostanú len po zavedení ešte prísnejších šetriacich opatrení. „Grécko bude musieť zintenzívniť svoje úsilie v rámci konsolidácie s cieľom splnenia podmienok na vyplatenie ďalšej tranže,“ povedal pre denník Der Tagesspiegel člen výkonnej rady Európskej centrálnej banky Jürgen Stark.
Nesplnené očakávania
Gréci dostatočne nešetria. Zhodli sa ministri financií eurozóny na rokovaniach v Bruseli po tom, čo aj samotná komisia skúmajúca plnenie podmienok informovala, že Atény očakávania eurozóny nenaplnia. Konkrétne rozhodnutie, či Grécko bude musieť reštrukturalizovať, alebo peniaze dostane, by tak malo padnúť už budúci mesiac. „Musíme počkať na výsledky misie, ale s najväčším predpokladom Grécko bude musieť podniknúť ešte prísnejšie kroky ako doteraz,“ povedala pre BBC News španielska ministerka financií Elena Salgado. Podľa analytikov však Grécko nedokáže splatiť dlh ani z pripravovanej 12- miliardovej tranže. „Gréci budú potrebovať o 30 miliárd viac eur, ako mali naplánované,“ hovorí analytik Trim Broker Valér Demjan s tým, že krajina si na ďalšie splátky dlhov bude musieť požičať ešte ďalších 60 až 80 miliárd eur.
Hrozba pre európske banky
Nie je však isté, že krajiny eurozóny novú pôžičku Grécku odobria. „Ak Grécko dosiahne pokrok do 20. júna, potom môžeme diskutovať o ďalších krokoch,“ povedal pre Financial Times luxemburský premiér Jean Claude Juncker. Prípadný bankrot podľa analytikov by však vážne ohrozil európsky bankový sektor. Banky, ktoré nakúpili grécke dlhopisy, môžu obmedziť úverovanie vo svojich dcérskych spoločnostiach. „Banky klientom sprísnia podmienky na získanie úveru, navyše vzniknú aj problémy s volatilitou meny,“ vysvetľuje Tomáš Vlk z Patria finance. Doplatiť na záchranu Grécka tak môžu najväčší hráči na finančnom trhu ako Goldman Sachs, BNP Paribas, Dexia či Commerzbank. Ak sa chcú Atény vyhnúť najhoršiemu scenáru, budú musieť pristúpiť na diktát zo strany eurozóny a nájsť spoločnú reč budú musieť v parlamente aj grécki politici. S nižšími dôchodkami, s agresívnejšou stratégiou privatizácie a s väčšou politickou zhodou na reformách súhlasí aj Slovenská republika. „Slovensko neparticipuje na gréckej pôžičke, preto nemôže podmienky diktovať, avšak podporujeme názor krajín, že Gréci musia ešte výraznejšie šetriť,“ sprostredkoval stanovisko nášho rezortu financií hovorca Martin Jaroš.
StoryEditor