Do akej miery súčasná situácia v Grécku ovplyvňuje váš reálny každodenný život?
Život sa stal nepredvídateľný, nevieme, čo môžeme očakávať. Aj my, teda moja rodina, už začíname pociťovať obrovské finančné zaťaženie. Reformy súčasnej vlády sú nad rámec únosnosti mnohých domácností, dovolím si tvrdiť, že väčšiny. V priebehu niekoľkých mesiacov došlo k dramatickému zvýšeniu životných nákladov, napríklad kúrenie a benzín zdraželi o sto percent, elektrina, plyn a verejná doprava o 50 a príjmy sa len znižujú. Verejný sektor prepúšťa a neplatí zamestnancom, niektorí štátni zamestnanci nemajú zaplatené už 22 mesiacov. Klesla spotreba aj v súkromnom sektore, ktorý tiež zažíva veľkú stagnáciu, podniky krachujú.
Na „vlastnej koži“ ste pocítili nejaké reštrikcie?
Zaviedlo sa niekoľko takzvaných výnimočných daní na pomoc štátu. Ako zaujímavosť uvediem výnimočnú daň z nehnuteľností, ktorá nám všetkým prišla spolu s účtom za elektrinu. To znamená, že ak by sa niekto rozhodol nezaplatiť daň, tak by nezaplatil ani elektrinu – a tú by mu vypli. My sme museli tento mesiac okrem 80 eur za spomenutú elektrinu uhradiť aj daň vo výške 450 eur za byt s rozlohou sto štvorcových metrov. A takýchto prekvapení je čoraz viac. Každý mesiac.
Čo možno očakávať od protestujúcich po schválení ďalších úsporných opatrení?
Myslím si, že sa nezastavia. Protestujúci sú ľudia proti eurovalu. Nesúhlasia s takýmto spôsobom vyrovnania sa s krízou. Uprednostňujú štátny krach, vystúpenie z eurozóny a prípadne nastolenie priamej demokracie. Veľkým príkladom im je Island. Už dlho existuje hnutie Real Demokracy, kde sa už online formuje nová ústava.
Sú úplne všetci Gréci z vášho okolia rezolútne proti úsporným opatreniam?
Nepoznám nikoho, kto je proti nim. Zhodujú sa na tom, že ich treba uskutočniť, a aj sa uskutočňujú. Šetrí sa tak, že by sa mnohým Slovákom z toho hlava zatočila. Sú iba proti niektorým konkrétnym reformám, ktoré sú veľakrát urobené, len aby sa „splnil sľub“ a sú nad rámec ľudského rozumu. Žiaľ, v slovenských médiách sa nehovorí o konkrétnych reformách a ich dosahu na obyvateľstvo, ale iba o „úsporných opatreniach“ ako celku.
Máte strach o svoju bezpečnosť? Zábery z miest protestov sú dosť tvrdé, naozaj to vyzerá tak zle?
Nemám strach. Žijem v Aténach, 20 kilometrov od centra, pri mori. Naša štvrť je pokojná. Prácu mám v centre. O protestoch sa dopredu vie a podľa toho sa aj zariadime. Vždy sa začínajú mierumilovne, takže cez deň je to v poriadku. Potom, k večeru, sa to, žiaľ, zvrhne. Určite ste už počuli o štrajkokazcoch – teda ľuďoch platených za to, aby vyvolávali nepokoje.
Kedy sa podľa vás protesty skončia? Čo protestujúcich prinúti ukončiť štrajky?
Neviem.