Hlohovecký výrobný podnik Zentiva je na predaj. Ešte vlani hovorca francúzskeho vlastníka Sanofi-Aventis Jean-Marc Podvin hovoril o tom, že je strategický pre koncern tým, že dopĺňa portfólio originálnych liekov o generiká známe v celom regióne. Dnes je osud 800 zamestnancov firmy neistý. „Po strategickej revízii výrobných prevádzkových činností spoločnosti Zentiva sa ukázalo, že úroveň využitia kapacít hlohoveckej prevádzky bude príliš nízka na to, aby bola zabezpečená jej budúcnosť, ako aj budúcnosť jej zamestnancov,“ podotkla pre HN hovorkyňa Beáta Kujanová. Ako dodala, o predaji rozhodlo Sanofi a Zentiva a zamestnancom to už oznámili začiatkom októbra.
O kupcoch je vraj predčasné hovoriť, HN sa však podarilo zistiť, že záujemcovia sú. Otázne bude, či Sanofi chce predať prevádzku s ochrannými známkami, alebo bez, ako to naznačujú naše zdroje. To nevyvracia ani Kujanová. Dokonca, podľa našich zdrojov, sa hovorí aj o scenári zrušenia podniku s tým, že by Sanofi zostali patenty. A tých má dnes hlohovecký závod desiatky.
Pridobrí, aby sme zostali
Paradoxné je, že ani Sanofi, ani Zentiva o výkonnosti hlohoveckého závodu nepochybujú. Za vlaňajšok koncernu zarobil 55 miliónov eur. Ešte v apríli pritom Sanofi rozhodol, že pre optimalizáciu začlení všetkých výrobcov generík, teda kópií originálnych liekov, pod Zentivu. „Vytvárame jednotnú značku pre naše európske generické aktivity,“ skonštatovala vtedy pre HN vedúca marketingu Sanofi Carol Levasseur-Brockway. Farmaceutický líder na Slovensku, v Česku, Rumunsku a Turecku, pôsobí aj v Poľsku a Rusku. Pod Zentivu sa tak priradili aj výrobcovia generík zo skupiny Sanofi v krajinách Nemecko, Británia, Taliansko, Švajčiarsko, Francúzsko, Portugalsko, Bulharsko, Ukrajina, Maďarsko, Lotyšsko, Estónsko, Litva a Kazachstan.
Dnes však Sanofi hlási nadbytočnú kapacitu práve v Zentive, a zo štyroch jej existujúcich závodov ruší práve hlohovecký. „Považuje sa za atraktívny z hľadiska potenciálnych investorov, keďže ponúka vývoj, API výrobu, vybavenie pre tvorbu formúl, balenie a distribúciu a kvalifikovaný personál,“ hovorí o dôvode Kujanová. Akú cenu očakáva, zatiaľ stanovené nie je. Bude to vraj závisieť od ponuky investorov. A ako sa ukazuje, aj ponuky Sanofi.
Počká sa na cenu
„Dôvodom môže byť koncentrácia výroby do lacnejších prevádzok,“ hovorí analytik Cyrrus Ondřej Moravanský. Podľa Luďka Plíška z Redbaenku do úvahy prichádza Turecko a Rumunsko. Záujemcovia o kúpu môžu byť podľa nich medzi výrobcami originálnych liekov, ako aj generík, prípadne finančnými skupinami. Najväčší hráči v regióne – maďarský Gedeon Richter a slovinská Krka pre HN potvrdili, že nateraz akvizíciu neplánujú. Obdobne za otvorené to nechávajú aj finančné skupiny Penta či J&T, ktorá kedysi akcie Zentivy ako portfóliovú investíciu držala.
Ako však potvrdzujú zdroje HN, zámerom Sanofi nemusí byť snaha o predaj konkurentom z odvetvia, skôr zbaviť sa výrobných kapacít s ponechaním si ochranných známok. „Tak to už v minulosti Sanofi urobila v prípade Hoechst Biotika v Martine, kde novému majiteľovi načas odoberala produkciu, no potom zostal bez ochranných známok aj odberateľa. Tu môže ísť o rovnaký postup,“ hovorí náš zdroj. Firma má však dnes podľa analytikov minimálne hodnotu od 0,4 do 0,6 miliardy eur. „Dôležitejšie sú licencie ako samotná výroba,“ poukazuje na riziká analytik Milan Vaníček z J&T Banka. Na Slovensku sa pritom musí vysporadúvať aj s minoritnými akcionármi, ktorých od kúpy Zentivy v roku 2008 stále všetkých nevyplatila. Ako sa pritom HN podarilo zistiť, záujem už prejavil bývalý najväčší minoritný akcionár Jonaza Trading. „Spoločnosť požiadala o účasť v možnom tendri a zaslanie potrebných podkladov k tendru,“ podotkol pre HN Dušan Mihaleje z Vivid Legal, ktorá spoločnosť zastupuje. Ako dodal, bez ochranných známok však závod nechcú.