Po fotovoltických elektrárňach Slovensko zažíva boom stavieb ďalšieho zdroja alternatívnej energie z obnoviteľných zdrojov. Za posledných 24 mesiacov počet nových projektov bioplynových staníc narástol viac ako šesťnásobne. Všetko zmenil nový zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie zo septembra 2009.
Menej kamarátšaftov
„Do prijatia zákona sme v krajine dlho mali len päť bioplynových staníc. Za ten krátky čas vzniklo 22 nových, desať ďalších projektov je dnes v realizácii,“ hovorí Miroslav Hutňan z Ústavu chemického a environmentálneho inžinierstva. Vysvetlením boomu sú zo zákona vyššie nákupné ceny vyrobenej elektriny. „V priemere je to 147 eur za megawat. Mnohé projekty rovnako dostávajú približne 40-percentné dotácie na samotnú stavbu,“ dodal.
Podľa expertov pri bioplyne však nemožno hovoriť o obdobnom dotačnom klondiku, ktorý nastal pri slnečných elektrárňach. Pri nich ministerstvo hospodárstva nakoniec zvýhodnenia a dotácie znížilo. „Tam to bola vyslovene pomoc pre kamarátov, pri bioplyne je kvôli inak nastaveným sadzbám riziko a miera možností zneužitia menšia,“ hovorí Jozef Mašan z projektovej firmy Res Development. Pri slnečných elektrárňach bola pred znížením cena oproti bioplynu dvakrát vyššia. Podľa Mašana by však systém mohol byť ešte efektívnejší. „Ak by sa pozmenili niektoré parametre, bioplyn by bol schopný na seba zarobiť viac.“ Mnohé projekty podľa neho idú na úkor kvality, keď sa napríklad nezužitkuje vyprodukované teplo. „Cesta je, aby okrem elektriky tieto stanice išli v procese premien biomasy ďalej a produkovali aj plyn,“ dodal Hutňan. Obvykle ho stanica za hodinu môže vyrobiť okolo 550 kubíkov.
Za štyri milióny
Najnovší projekt ohlásila bratislavská spoločnosť Lexus. Do bioplynovej stanice pri Rimavskej Sobote plánuje investovať štyri milióny eur. „Návratnosť predpokladáme na obdobie zhruba 10 rokov. Bude závisieť od mnohých faktorov, ako ceny surovín, energií a schopnosti využiť na produkované teplo,“ hovorí konateľ spoločnosti Peter Chalmovský. Podľa neho profitovať budú aj miestni farmári.
„Projekt im garantuje odbyt počas minimálne 15 rokov za vopred dohodnutých podmienok. Pri pohyboch cien plodín a zahraničnej konkurencii im to rieši veľký problém,“ dodal. Výhodou bioplynu oproti fotovoltalike je nezávislosť od počasia. Slnečné panely sú rovnako náročné na recykláciu. Na druhej strane pri práci s plynom je náročnejšia na bezpečnostné postupy.
Priemerná stanica si vyžaduje 16-tisíc ton surovín za rok. Pri špeciálne pestovaných plodinách dosahuje efektívnosť spracovania 60 percent. Pri odpadoch, ako je napríklad pokosená tráva z ciest či polí, je to 30 percent.
Tomáš Tišťan