Svetová banka žiada od bohatých krajín, aby počas ďalšieho kola rokovaní o obchode v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO), ktoré sa bude konať v mexickom Cancúne, prijali rozhodnutia v prospech rozvojového sveta. Tým by sa do roku 2015 mohlo pomôcť 144 miliónom ľuďom z biedy.
Ako banka uviedla v najnovšej správe Vyhliadky svetového hospodárstva v roku 2004, svetová ekonomika tento rok vzrastie o 2 % a na budúci rok by malo dôjsť k 3-percentnému rastu. Eurozóna zaznamená vzostup o 0,7, resp. 1,7 %. Zníženie ciel a subvencií by prispelo k rastu výmeny tovaru v hodnote 290 až 520 mld. USD ročne. Aby sa tento výsledok dosiahol, bohaté krajiny by museli znížiť svoje clá na dovoz agrárnych produktov o 10 % a rozvojové krajiny o 15 %. V spracovateľskom priemysle by mali bohaté štáty upraviť svoje clá o 5 % a rozvojové o 10 %. Súčasne by museli všetky krajiny zrušiť svoje poľnohospodárske subvencie, protidumpingové clá a dovozné kvóty na všetky komodity. Podľa svetovej banky by sa vďaka týmto opatreniam v nasledujúcich 12 rokoch znížil počet chudobných ľudí, ktorí žijú z menšej sumy ako 2 USD denne, o 144 miliónov.
Hlavný ekonóm Svetovej banky Nicholas Stern pred rokovaním v Cancúne povedal, že je nezmyselné, keď bohaté krajiny tlačia rozvojové štáty do prorastovej politiky a potom uplatňujú obchodnú politiku, ktorá obmedzuje vyhliadky rastu práve pre tieto štáty.
SB kritizuje okrem iného poľnohospodárske subvencie EÚ, ktoré dosahujú ročne okolo 100 mld. USD. Má kritické výhrady aj proti svetovým cenám cukru, mliečnych výrobkov a pšenice. Bohaté krajiny svojimi dotáciami ich výrobcom znižujú ich ceny. Americké subvencie domácim pestovateľom bavlny v sume 3 mld. USD sú trikrát vyššie než americká pomoc Afrike. Japonsko podporuje svojich pestovateľov ryže prostriedkami, ktoré o 700 % prekračujú jej výrobné náklady. Takáto politika poškodzuje iných ázijských pestovateľov plodiny. Podobných príkladov obchodných bariér bohatých voči rozvojovým štátom je však oveľa viac.
StoryEditor