Zdá sa, že americká vláda bude musieť bojovať na viacerých frontoch. Rozpočet je vysoko deficitný, náklady na vojnu neustále rastú, obyvateľstvo kroky Washingtonu v Iraku čoraz menej podporuje a k tomu všetkému sa pridala nová, vyše stomiliardová žaloba. Tú na vládu podali predstavitelia domorodých indiánskych národov.
Na Úrad pre záležitosti Indiánov, ktorý je súčasťou amerického ministerstva vnútra, bola podaná žaloba so žiadosťou o odškodné vo výške 137 mld. USD v záujme 280 tis. amerických Indiánov. Žalobkyňa Eloise Cobellová (56), Indiánka z Browningu (Montana) uvádza, že domorodí obyvatelia prišli o miliardy dolárov v dôsledku slabej evidencie a fondy určené na podporu Indiánov vykrádala americká vláda.
Ako uviedla britská BBC, spor sa ťahá ešte z konca 19. storočia, keď v roku 1887 vstúpil do platnosti Dawesov zákon, na základe ktorého zabrali bieli Američania pôdu miestnym Indiánom, v mnohých prípadoch úrodnú a bohatú na nerastné suroviny a odovzdali ju do užívania spoločnostiam bielych prisťahovalcov. Indiáni dostali drobné parcely rozdelené medzi jednotlivé rodiny. Zároveň vznikli fondy, ktoré mali spravovať peniaze určené pre Indiánov za užívanie ich pôdy, Indiáni však peniaze prakticky nevideli.
E. Cobellová, ktorá zároveň žiada, aby súd rozhodol o skontrolovaní všetkých záznamov od zavedenia zákona, podala žalobu ešte v roku 1996 a prípad sa dodnes ťahá. V žalobe poukazuje na postoj Washingtonu k domorodcom, ktorým vláda odobrila spravovanie fondov belochmi. "Vyhlásili, že sme nekompetentní a príliš tupí na to, aby sme si vedeli spravovať finančné záležitosti. Oni (belosi) sú schopní spravovať tieto záležitosti na nepomerne vyššej úrovni." Za spomínaných sedem rokov, čo sa kauza na súde rieši, sa však viaceré záznamy stratili a federálne úrady údajne mnohé informácie o vlastníkoch účtov samy zlikvidovali. Výsledkom je, že státisíce amerických Indiánov nikdy nedostali svoje peniaze, na ktoré mali za zabratie a užívanie ich pôdy nárok.
Podľa právnikov a audítorov pracujúcich pre E. Cobellovú fondy neboli kontrolované od roku 1887 a odhaduje sa, že Indiáni tak prišli o 137 mld. USD. Ako dodali, je to omnoho väčší škandál než krach energetického koncernu Enron či telekomunikačného giganta WorldCom. Ako E. Cobellová dodala, "je paradoxné, že americká vláda skáče po Švajčiarsku za využívanie peňazí z bankových kont židovských obetí 2. svetovej vojny, pritom sama je zodpovedná za nepomerne väčšie zločiny voči domorodým národom v USA. Najskôr nám vzali pôdu a nakoniec aj peniaze, ktoré sme za ňu mali dostať."
Aký bude verdikt súdu, nie je jasné, oponenti žaloby E. Cobellovej sa však obávajú, že v prípade súhlasu s kontrolou všetkých transakcií by táto činnosť trvala minimálne 10 rokov a stála okolo 2,4 mld. USD.
StoryEditor