Vo februári tohto roka Európska komisia (EK) inzerovala ponuku približne pre 1 000 ľudí na plnenie obálok a lepenie známok na listy v rámci procesu rozširovania EÚ. Namiesto očakávaných pár tisíc však Brusel zhrozene zaregistroval 25-tisíc životopisov záujemcov, z ktorých až 21-tisíc bolo z kandidátskych krajín. Pre mnohých ľudí na západ od bývalej železnej opony táto udalosť znela ako varovanie.
Včera v gréckych Aténach šéfovia vlád a štátov týchto krajín svojím podpisom slávnostne spečatili zjednotenie Európy. Nepodpísali tým však aj koniec prosperity EÚ? Kritici totiž nepoukazujú ani tak na politické rozdiely, ale na enormné ekonomické rozdiely medzi terajšími a budúcimi členmi únie. Obavy z nepriaznivých dosahov rozšírenia EÚ sa dajú rozdeliť do troch kategórií.
Po prvé, rozšírenie EÚ vyvoláva obavy zo zvýšenia tlaku na trh práce. Milióny nezamestnaných a slabo platených obyvateľov východnej Európy už teraz smerujú na západ, čo sa môže po rozšírení ešte znásobiť. Západ bude zaplavený novými pracovnými silami, zatiaľ čo východná časť novej EÚ nebude mať dostatok talentovaných ľudí na podporu hospodárstva. Po druhé, skeptici sa obávajú podkopania ekonomickej prestíže terajšej EÚ. Po rozšírení sa populácia únie zvýši o štvrtinu, no celková produkcia vzrastie len o 4 %. Aj keď kandidáti majú podľa BBC už omnoho pružnejší finančný sektor, trhy s akciami a obligáciami, málokto na západe verí, že majú dosť skúseností na to, aby si získali dôveru západnej finančnej komunity. Tretím problémom sú dotácie, o ktoré chudobné oblasti v EÚ nechcú prísť a obávajú sa, že sa veľká časť presunie na východ. Podľa BBC však situácia vôbec nie je taká dramatická.
Trh práce sa síce zmení, masová invázia to však nebude. Mzdy sa pomaly začínajú vyrovnávať a veľa firiem z terajších štátov EÚ už radšej presúva prevádzky do Ázie. Navyše, práve neochota Západoeurópanov hľadať prácu ďalej od miesta bydliska spôsobila, že EÚ nedokáže USA konkurovať. Netreba sa obávať ani straty prestíže. Takmer všetky krajiny už v predstihu plnia Maastrichtské kritériá potrebné na prijatie eura a zatiaľ čo ekonomika únie rastie iba o 1 % ročne, východné krajiny expandujú 4-násobne rýchlejšie. Stratu prestíže určite neočakávajú finančné trhy: meny východoeurópskych štátov oproti euru v ostatných rokoch zosilneli a rating regiónu je porovnateľný s niektorými oblasťami na západe. Oprávnené obavy však visia nad rozpočtom EÚ a uvidí sa, ako zareagujú regióny "dotačne ohrozené" rozšírením.
Podivné však podľa BBC je, prečo je rozšírenie považované za jednosmernú ulicu. Či to niekto chce alebo nechce prijať, aj terajšia EÚ na rozšírení získa. Čo sa týka dotácií pre východ, tie nebudú také štedré ako sa na západe obávajú a podľa EK v prvom roku po vstupe mnohé nové krajiny budú na tom horšie než predtým. Navyše, noví členovia budú musieť po vstupe utiahnuť opasky, aby zapadli do finančných parametrov EÚ. Maastrichtské kritériá pre rozpočtový deficit znížia výdavky štátov v čase, keď mnohí obyvatelia sú stále závislí od pomoci štátu a relatívne bezstarostné ekonomiky východoeurópskych krajín ovládne omnoho silnejší byrokratický aparát, najmä v oblasti životného prostredia. Ak sa teda niekto obáva straty ekonomickej prestíže, mali by to byť skôr východné ekonomiky -- nakoniec, stagnujúce hospodárstva EÚ a vysoká nezamestnanosť sú len ťažko niečo, na čo sa môžu noví členovia príliš tešiť.
HDP v krajinách strednej Európy
(HDP na obyvateľa v eurách za rok 2001, rast HDP v % za 3. štvrťrok 2002)
ČR 13 700 2,70%
Maďarsko 12 250 3,60%
Slovensko 11 200 4,30%
Poľsko 9 410 1,60%
Priemer EÚ 23 210 1,10%
Zdroj: Eurostat
StoryEditor